Sk 1,1-11, Ef 1,17-23, Mt 28,16-20
Ako ďaleko je do neba?
Pod dojmom sviatku Nanebovstúpenia Pána volal kedysi protagonista protináboženských bojovníkov Friedrich Nietzsche: „Zaprisahám vás, priatelia, zostaňte verní zemi.“
Nietzsche chcel týmto zvolaním zdiskreditovať, znevážiť kresťanské náboženstvo. Netušil, že tým náboženstvu poslúžil, pretože pomáha odbúravať mytologické, pseudonáboženské a nesprávne predstavy.
Ale či volanie po vernosti zemi nie je skutočne v protiklade s tým, čo dnešný sviatok vypovedá o Pánu Ježišovi? Vystúpil na nebesia, bol vzatý zo zeme, či to nie je výpoveď o tom, že Pán Ježíš opustil zlý svet, kde trpel, že sa od nej odpútal a unikol späť do neba, mimo zem? Či kresťanstvo nevedie tiež svojich vyznávačov, aby sa snažili nejako pretrpieť a prečkať tento život, a potom nech sa zlý svet rúti kam chce - my budeme inde, v nebi? Či práve nie je únik zo sveta to, čomu sa hovorí kresťanská nádej?
Tak to nie je. Taká nádej, ktorá by sa vrhla mimo ľudský život, za ľudský svet, bola by fatamorgána, pomýlená nádej. A bola by to vlastne nádej úplne pohanská, nekresťanská.
Počuli sme: Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom. Ježiš je pánom sveta.
Podhubím, z ktorého také predstavy podvedome, neuvedomele vyrastajú, je akási pomýlená optická predstava neba, ako miesta kdesi hore, predstava, ktorá polopatisticky lipne na hovorových výrazoch. Matka povie: skoč mi do obchodu - a nejde o skok do diaľky. Podobne sa povie, že niekomu spadol kameň zo srdce a iný povie, že zapadá slnce a ono nikam nezapadá. Ľudské slová mávajú aj iný význam, než je doslovné znenie použitých slov.
Nanebovstúpenie Pána nie je kozmonautický výkon, nie je to fyzické dianie. Ježíš nestúpal meter po metri a kilometer za kilometrom do vzduchu, až k mesiacu, alebo ďalej na vzdialenú planétu. Keď astronautom trvala cesta na Mesiac 10 dni a prešli 2,3 milióna km, kde by bol teraz Ježiš, aby sa dostal mimo kozmický priestor?
Pán biskup Július Gábriš, keď bol profesor fyziky, dostal od kolegov nietzscheovskú otázku: Kde je teraz Pán Ježiš, v ktorej časti vesmíru? Odpovedal: Ježiš vystúpil rýchlosťou myšlienky.
Nebo nie je len nejaké miesto niekde.
Čo teda nebo je - kde je teda nebo? Ako si ho máme predstaviť? Ťažko si ho môžeme predstaviť. Dobre to hovorí svätý Pavol, že ani „ľudské oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Teda, ľudsky sa nebo nedá predstaviť, ani miesto, ani jeho blaženosť.
Ale napriek tomu si môžeme pojem neba aspoň priblížiť - pomocou stredovekých obrazov, ikon. Záujem o ikony je teraz svetovou módou. Kupujú sa, kradnú sa, ale tiež sa s novým záujmom študujú. Stredoveký maliar nerozmýšľal o nebi nejako primitívne, ako o modrom „nebi hore“. Nemaľoval ho vôbec modrou farbou, ale zlatou, alebo použil zlatý plech a urobil zlaté nebo ako nosné pozadie, na ktorom znázornil človeka. Rozumiete tomu?
Nebo ako nosný základ človeka a celého sveta. Nie „niečo hore“, ale to, čo nás obklopuje zo všetkých strán, to v čom žijeme, hýbeme sa a sme, pretože Boh nás obklopuje, obopína zo všetkých strán. K nebu je každý z nás presne tak blízko, ako blízko je Bohu.
Ak si takto prehĺbime predstavu o nebi, potom budeme bez ťažkosti rozumieť i výroku o nanebovstúpení Pána Ježiša. Hovorí sa tým, že on sa stal novým základom nášho bytia, našej existencie. Prelomil hranice medzi „týmto“ a „oným“ svetom, medzi minulosťou svojho ľudského narodenia a súčasnosťou nášho ľudského bytia. Písmo to hovorí ešte inými obraznými slovami: sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho; je mu daná všetka moc na nebi i na zemi.
Počuli sme: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta,
To znamená: Kristus je základ všetkého času, i tohto zvláštneho veku; v ňom je prítomné Božie kráľovstvo a my ho máme zvestovať, sprítomňovať iným – tu a teraz.
Teraz rozumieme i zmyslu napomenutia, ktoré nám dnes dáva Písmo: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať. S Nietzschem, hlásajte jeho kráľovstvo tu, okolo seba.
Nechceme tým hlásať, že čakáme nebo na zemi. Nebo nie je totožné so zemou a nikdy nebude. To vie každý, kto má oči, že zem nebude bez prírodných katastrof a bez duchovných temnôt zo zloby a ľudskej hlúposti ako sú vojny. Ale Kristus urobil všetko obetou až na smrť, aby temnoty zla rozohnal láskou, aby ľuďom ukázal cestu ako zem dotvárať bližšej podobe Božieho kráľovstva, nanebovzatia.
Dnešný sviatok je výzvou a úlohou pre nás. Od tej doby, čo Pán vystúpil na nebesia, je tu na zemi prítomný viditeľné v nás, cez nás; cez našu lásku.
Modlíme sa, aby sme pri dnešnej slávnosti, v deň oslávenia nášho Pána, lepšie pochopili jeho prítomnosť vo svete. Zároveň, aby sme lepšie poznali, aké je naše osobné poslanie vo svete. Nech nás Ježišov Duch naplní láskou a správnym zmýšľaním. Potom zažijeme radosť, ktorá s Ježišom prišla na svet.
Turzovka, 14.5.2026
Pozrite tiež: