Uvedenie do bohoslužby:
Zase sme tu pospolu, aby sme sa stretli s Kristom v jeho slove a v spoločenstve pri jeho stole - Eucharistii.
Opäť máme príležitosť zbadať veľkosť jeho milosrdenstva. Nie ako slabosť dobračíka, ako si to ľudia niekedy predstavujú, ale ako Božiu dokonalosť.
Aby som boli schopní túto Božiu dokonalosť pochopiť, pokorme sa, uznajme vlastnú duchovnú slepotu a prosme o pomoc.
Uvedenie do čítaní:
- Jer 31,7-9
V prvom čítaní vyzýva prorok svoj národ - i nás - , aby sme vyšli z otroctva závislosti a hriechu k radostnej slobode Božích detí.
- Hebr 5,1-6
Druhé čítanie je portrétom živého a impozantného Veľkňaza Ježiša, ktorý nám odpúšťa.
- Mk 10,46-52
Pri počúvaní dnešného evanjeliu môžeme vidieť, ako dáva Boh zrak slepým a povoláva ich za nasledovníkov. Akokoľvek je zlá slepota telesná, horšia je slepota srdca, ktorou sme všetci ohrození.
Naše videnie
Ako deti sme sa hrali na slepú babu. Raz, keď nás to prestalo baviť a keď sme sa zhodli, aké je to zlé nevidieť, skúšali sme a rozprávali si, aké by to bolo, keby sme nevideli. Hovorili sme si, čo by sme nemohli robiť. Pamätám na ten skľučujúci pocit.
Všetci sa vieme (iba) čiastočne vžiť do bolestnej situácie Bartimeja a jeho možno netaktné vykrikovanie. Veď mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Ježiš sa niekedy správa veľmi zvláštne. Veľmi často sa dokonca zachová úplne opačne, než by sa dalo logicky očakávať. Keď so svojimi učeníkmi odchádza z Jericha, počuje kričať slepého žobráka. Dalo by sa očakávať, že nasmeruje svoje kroky priamo tam, odkiaľ sa ozýva Bartimejov nástojčivý krik. Miesto toho však Ježiš úplne zastane.
Zdá sa, že skôr než slepého Bartimeja, musí ešte uzdraviť iných nemocných... A naozaj, obracia sa na nepríjemných „okrikovačov“, ktorí sa snažia umlčať úbohého Bartimeja (aby snáď pred veľkým zástupom nerobil hanbu sociálnym službám mesta Jericha?). „Zavolajte ho!“ oslovuje Ježiš týchto ľudí, ktorých mená a tváre zostávajú neznáme. Tvrdé okrikovanie sa mení na povzbudivé slová: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!” Z pyšných „vzorňákov“, ktorí si namýšľali, že ich poslaním je zjednávať poriadok, sa stávajú Ježišovi pomocníci, ktorí dodávajú odvahu slepému žobrákovi, aby sa nebál pristúpiť k Ježišovi. Až teraz je na rade slepý Bartimej a môže vysloviť svoju prosbu: „Rabboni, aby som videl!”
Dnešné evanjelium je peknou modelovou situáciou i pre nás.
Nestáva sa nám, že aj my sedíme na kraji životného prúdu a sme nevidiaci? Nevieme ako ďalej, nemôžme sa zapojiť do života, nevieme si s niečím rady, nemáme prácu, nemáme možnosť pomôcť najbližším, gniavi nás choroba, nevieme si poradiť s deťmi... Môže toho byť veľa.
Ak chceme pokračovať v meditácii nad dnešným Božím slovom a ak má byť pre nás obohacujúcim, musíme sa v niečom stotožniť s Bartimejom. Porovnajte si ho so sebou:
- ...pri ceste sedel slepý Bartimej. Uvedomiť si svoju duchovnú slepotu – neschopnosť niečo zvládnuť. Ak nemáme v niečom problém, je zbytočne ďalej počúvať (čítať).
- ...začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Musíme ako Bartimej kričať – To je naša úprimná modlitba, uvedomiť si nespokojnosť so svojim stavom.
- ... on ešte väčšmi kričal. Nedať sa umlčať! Čo nás chce umlčať? Okolie, ktoré nám hovorí: To už je taká doba, dnešný svet je taký, s tým sa už nedá nič robiť, musíš to pretrpieť... Napriek tomu mať dôveru. Vedieť sa nedať znechutiť ani svojej nedôvere, svojim vášňam.
- ...Vstaň, volá ťa! On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ísť za Ježišom. Do chvíľ modlitieb, do kostola, k sviatostiam. Nechať sa povzbudiť okolím. Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Veľmi sa mi páčila v tomto týždni jedna siedmačka, ktorá zavolala kamarátku k spovedi a hovorí: Prišla som aj ja, aby sa nebála, lebo to potrebuje.
- ...On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Viete, čo pre žobráka a vôbec vtedajšieho priemerného človeka znamenal plášť? To bolo celé jeho imanie, dokonca podmienka života. Noci sú tam chladné a vtedy sa nemohli ľudia okúpať, dať si pyžamo a ísť pod perinu! Mali jedine plášť. Mojžiš napríklad zakázal brať plášť do zálohy. Bartimej sa vlastne zriekol všetkého – tak dôveroval Pánovi.
- A hneď videl a šiel za ním po ceste. Keď vidíme, dostaneme dary od Boha, treba ísť za Ježišom. Odhodiť napríklad nedôveru, ale i pohodlnosť ísť do kostola, premôcť únavu a pomodliť sa! Nie ako to vidíme u prvoprijímajúcich, birmovancov i novomanželov. Po veľkom dare, miesto toho aby išli za Ježišom, prestanú chodiť do kostola, modliť sa.
Rabboni, daj, aby sme aj my „videli“, keď navzdory našim naliehavým prosbám zdanlivo stojíš na mieste a nekráčaš nám na pomoc podľa našich predstáv. Chceme si pripomenúť, že práve vtedy uzdravuješ nemoci a neduhy, o ktorých uzdravenie nás ani nenapadlo prosiť.
Turkov, Dlhá, 25.10.2015