Sk 6,8-10;7,54-602, Mt 10,17-22
Sú veci, ktoré nám nejako nesedia spolu.
Napríklad keď je v lete zima a v zime teplo. Ale na to sme si už zvykli. Tak sa nám nezdá aj sviatok sv. Štefana na Vianoce, lebo nejde k sebe dieťa a krv pri kameňovaní. Na to sme si tiež zvykli. Pritom starý duchovný spisovatelia (Fulgencius Ruspenský a cirkevní otcovia) hovoria o súlade. Je tu duchovný súlad. Zrodenie Ježiša na zem, zrodenie Štefana pre nebo.
Cirkev sa dnes zastavuje pri osobe svätého Štefana, ktorého slávi deň po Vianociach. Kto je? Svätý Štefan je najreprezentatívnejším zo skupiny siedmich spoločníkov. Tradícia vidí v tejto skupine zárodok budúcej služby „diakonov“.
Prvotná cirkev v Jeruzaleme bola celá zložená z kresťanov židovského pôvodu. Niektorí z nich pochádzali z územia Izraela a hovorilo sa im „Hebreji“, kým ostatní vyznávači starozákonnej židovskej viery pochádzali z grécky hovoriacej diaspóry a hovorilo sa im „helenisti“. Tu je problém, ktorý sa začal rysovať: tí najchudobnejší z helenistov, najmä vdovy zbavené akejkoľvek sociálnej podpory sa báli, že budú vynechaní pri pomoci v každodennom zaopatrení. Aby apoštoli, ktorí si vyhradili modlitbu a službu slovu ako svoju ústrednú úlohu, predišli tejto ťažkosti, rozhodli sa poveriť „siedmich osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti“, aby vykonávali úlohu pomáhať (Sk 6, 2 – 4). konať sociálnu charitatívnu službu. Na tento účel, ako píše Lukáš, učeníci na podnet apoštolov vybrali siedmich mužov – máme aj ich mená: „Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša… Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.“ (Sk 6, 5 – 6)
Najdôležitejšou vecou, ktorú si treba všimnúť, je to, že Štefan okrem charitatívnych služieb vykonáva aj úlohu evanjelizácie medzi svojimi krajanmi, takzvanými Helenistami. „Štefan, plný milosti a sily,“ (Sk 6, 8) predstavuje v Ježišovom mene nový výklad Mojžišovho i samotného Božieho zákona, nanovo číta Starý zákon vo svetle zvesti o Ježišovej smrti a vzkriesení. Toto nové porozumenie Starého zákona, vyvolá reakcie Židov, ktorí vnímajú jeho slová ako rúhanie (porov. Sk 6, 11 – 14). Z toho dôvodu je odsúdený na smrť ukameňovaním.
A svätý Lukáš nám sprostredkuje zhrnutie jeho kázania. Ako Ježiš ukázal emauzským učeníkom, že celý Starý zákon hovorí o ňom, o jeho kríži a vzkriesení, tak svätý Štefan, nasledujúc Ježišovo učenie, číta celý Starý zákon z pohľadu na Krista. Dokazuje, že tajomstvo kríža stojí v strede dejín spásy, ako ich rozpráva Starý zákon, ukazuje, že ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Ježiš je skutočne cieľom celých týchto dejín. A teda dokazuje aj to, že kult a chrám sa skončili a že zmŕtvychvstalý Ježiš je novým a pravým „chrámom“. Práve toto „nie“ chrámu a jeho kultu (rôznym obetám) vyvolá odsúdenie svätého Štefana, ktorý v tej chvíli – ako nám hovorí svätý Lukáš – uprel oči k nebu a uvidel Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici. A uvidiac nebo, Boha a Ježiša, svätý Štefan riekol: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (Sk 7,56) Nasleduje jeho umučenie, ktoré je stvárnené podľa vzoru utrpenia samotného Ježiša. Odovzdáva „Pánu Ježišovi“ svojho ducha a modlí sa k nemu, aby jeho vrahom tento ich hriech nezapočítal (porov. Sk 7, 59 – 60). Podobne ako sa modlil Ježiš na kríži.
Lukáš osobitne poznamenáva, že tí, ktorí kameňovali Štefana, „si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol“ (Sk 7, 58). Potom sa z neho - prenasledovateľa stal významný apoštolo evanjelia. To znamená, že mladý Šavol musel počuť Štefanovo kázanie, a preto poznal jeho základný obsah. A svätý Pavol bol pravdepodobne medzi tými, ktorým – keď sledovali a počúvali toto kázanie – „pukali… srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu“ (Sk 7, 54). A v tomto bode môžeme uzrieť divy Božej prozreteľnosti. Šavol, zarytý nepriateľ Štefanovej vízie, po stretnutí so zmŕtvychvstalým Kristom na ceste do Damasku prijíma kristologické čítanie Starého zákona podané Prvomučeníkom, prehlbuje ho a dopĺňa, a tak sa stáva „Apoštolom národov“. Zákon je naplnený – ako učí – v Kristovom kríži. A viera v Krista, spoločenstvo s Kristovou láskou je opravdivým naplnením celého Zákona. Toto je obsah Pavlovho kázania. Dokazuje tak, že Boh Abraháma sa stáva Bohom všetkých. A všetci, ktorí veria v Ježiša Krista, sa ako Abrahámove deti stávajú účastníkmi týchto prisľúbení. V poslaní svätého Pavla sa dovršuje Štefanova obeta.
Štefanov príbeh nám hovorí mnoho vecí. Napríklad nás učí, že nikdy netreba oddeľovať sociálny charitatívny záväzok od odvážneho hlásania viery. Bol jedným zo siedmich mužov, ktorí boli poverení predovšetkým charitou. Nebolo však možné oddeliť charitu a ohlasovanie.
Môžeme si to predstaviť takto: Štefan roznáša Eucharistiu a sociálnu pomoc pre tých, ktorí nemohli byť účastní kázania apoštolov. Niečo im hovorí z ich učenia a tak vlastne aj káže. Charitou tak zvestuje ukrižovaného Krista až do chvíle, keď prijíma aj mučeníctvo.
Uvedomil si to jeden akolyta, ktorý chodil v nedeľu rozdávať sv. prijímanie pre chorých. Hovorí: Už chápem vás kňazov, že ste unavení zo spovedania a návštev chorých. Myslel som, že je to jednoduché. Ale tí starí ľudia aj ich rodiny sa chcú vyhovoriť. Často ma zaťažia svojimi problémami. Ja som po návštev 5-6 chorých zničený. (Keď som ho poobede volal na cyklistiku, niekedy som ho zbudil.) Automaticky sa stal charitatívny. A nielen to ľudia si ho všímali. Hovoril: Mňa už poznajú a musím si dávať pozor. Vidíte; stáva sa svedkom.
Toto je lekcia, ktorej sa môžeme naučiť od postavy svätého Štefana: charita a ohlasovanie idú vždy spolu. Každý kresťan je takýmto svedkom a charitatívnym pracovníkom. Mal by byť.
Svätý Štefan nám hovorí predovšetkým o Kristovi, o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi ako o stredobode dejín a nášho života. Môžeme pochopiť, že kríž zostáva vždy stredom života Cirkvi i nášho osobného života. V dejinách Cirkvi nebude nikdy chýbať utrpenie a prenasledovanie. A práve prenasledovanie – podľa slávneho Tertuliánovho výroku – sa stáva prameňom poslania pre nových kresťanov. Citujem jeho slová: „Rozmnožujeme sa zakaždým, keď nás skosíte: krv je semenom kresťanov.“ (Apologeticum 50, 13: Plures efficimur quoties metimur a vobis: semen est sanguis christianorum.)
Aj v našom živote sa kríž, ktorý nikdy nebude chýbať, stáva požehnaním. A prijatím kríža, keďže vieme, že sa stáva a je požehnaním, učíme sa radosti kresťana aj vo chvíľach ťažkostí. Hodnota svedectva je nenahraditeľná, keďže k nemu vedie evanjelium a ním sa sýti Cirkev. Svätý Štefan nech nás naučí zachovávať ako poklad tieto lekcie, nech nás naučí znášať obetu, pretože je to cesta, po ktorej Kristus vždy znova prichádza medzi nás.
Turzovka 2025
Úvaha na dnešný deň je i na týchto kartách:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/100-sv-stefan
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/654-sv-stefan-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1083-sv-stefan-3
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1544-sv-stefan-4
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1974-svaety-stefan-18
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2413-svaety-stefan-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2826-svaety-stefan
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3744-svaety-stefan-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/4213-svaety-stefan-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/4684-svaety-stefan-24