Iz 11,1-10, Rím 15,4-9, Mt 3,1-12
Bratia a sestry,
mnohí z nás denne sledujú dianie doma i vo svete; čítame tlač, sledujeme televízne správy. Určite si veľmi dobre uvedomujeme, že na titulných stránkach, či v upútavkách na začiatku vysielania, sa – častejšie ako dôležité správy – objavujú senzácie. Je to zámer spravodajcov, ktorí vedia, ako upútať pozornosť ľudí. V dnešných médiách skoro vôbec nenájdeme správy, ktoré by nás vyzývali zamyslieť sa nad tým, ako žijeme, či vieme prijať aj názor iných, či dokážeme uznať svoje pochybenie či zlyhanie. Nikto totiž nerád počúva sám o sebe a už vôbec nie to, čo nás núti meniť svoj vlastný život.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že situácia v judejskej púšti pred dvomi tisícročiami bola iná. Ján Krstiteľ otvorene vyzýval ľudí: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Ba dokonca farizejov nazval hadím plemenom. A evanjelista Matúš zachytáva aj to, že k nemu prichádzali ľudia z celej krajiny, dávali sa krstiť a vyznávali svoje hriechy. Určite boli nadšení. Veď kto z nás by len tak vyznával verejne svoje hriechy?! Ľudia vtedy zrazu nepočúvali len senzácie, ale boli ochotní prijať aj tvrdšie slová…
No odborníci na históriu a výklad Svätého písma hovoria, že ľud v tej dobe žil vo veľkom očakávaní politických zmien. Čakali mesiáša, o ktorom verili, že ich vyslobodí spod útlaku Ríma, že obnoví kráľovstvo Izraela. Že viac nebudú musieť platiť dane cudzej krajine. A Ján naozaj sľuboval, že po ňom prichádza mocnejší ako je on sám. Ten, ktorému on nie je hoden nosiť ani obuv. Azda právom teda môžeme usudzovať, že za Jánovým úspechom sa v podstate ukrývala túžba ľudí po lepšom svete. Nepočúvali ho preto, že chceli meniť seba, ale preto, že čakali výhody a zlepšenie svojho postavenia. Táto situácia sa zopakovala ešte niekoľkokrát – s Ježišom, o ktorom Ján kázal a ktorého ľudia čakali. Spomeňte si, ako ho nasledovali zástupy preto, že rozmnožil chlieb a zadarmo ich nasýtil. Dokonca ho chceli urobiť kráľom. Alebo vtedy, keď vedeli, že uzdraví ich chorých. Ale keď videli, že Ježišovo kráľovstvo nie je pozemské, že im nesľubuje politickú stabilitu, nadvládu nad ostatnými, že nedáva dary hmotné, ale duchovné, situácia sa postupne menila. Až napokon mnohí Ježiša opustili a žiadali si jeho smrť.
Bratia a sestry, aj my často prežívame rôzne očakávania. Túžime po tom, aby sme sa mali lepšie, čakáme zmeny, pokrok, úspechy. A pritom tušíme, že to očakávanie počas Adventu, o ktorom hovoríme v týchto dňoch, je iné. Je duchovné. Je to očakávanie Krista. Dnes už asi nikto nečaká od Ježiša, že zmení našu politickú situáciu alebo že sa postará o to, aby sme mali väčšie príjmy. Práve preto sa môže stať, že sa pre nás Advent stane prázdnym časom. Očakávaním, ktoré nebude radostné, nebude plné nadšenia. Ak by to tak bolo, znamenalo by to, že naše srdcia sú ešte stále prirastené k tomuto svetu a nevládzeme ich zdvihnúť k Bohu. A to by bolo veľmi zlé.
Cirkev nám každý rok ponúka tento čas očakávania preto, aby pozdvihla náš zrak ku Kristovi. Preto každý rok znova čítame o Jánovi Krstiteľovi, ktorý nám povie: Robte pokánie! Zmeňte sa! Oveľa viac ako po zmene sveta túžte po zmene srdca! Nedajte sa zlákať lacnými senzáciami, ale verte tomu najvzácnejšiemu posolstvu: Že prichádza ten, ktorý bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. Ten, v ktorom nájdete všetko, čo potrebujete pre svoj život. Ten, v ktorom sa viac nemusíte báť, pretože prináša pokoj!
Bratia a sestry, nikto netvrdí, že nepotrebujeme zabezpečené životné potreby. Nikto nepopiera, že človek túži aj po tom, aby vlastnil viac, ako je potrebné pre čisté prežitie. Že túžime aj po hmotných dobrách. To všetko je potrebné a modlíme sa o to denne v modlitbe Otčenáš, keď vyslovujeme slová: Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Ale Adventné obdobie nám má ukázať vzácnejšie hodnoty. Má nám priniesť pravú radosť, tú, o ktorú sa nemusíme báť, pretože nám ju nik nevezme. Máme si uvedomiť, že Ježiš, ktorého narodenie si o necelé tri týždne pripomenieme, nám vždy dáva viac, ako od neho môžeme čakať.
Lenže to si v plnosti uvedomíme len vtedy, ak budeme žiť s čistým srdcom, oslobodení od všetkého, čo nás oberá o pravý pokoj. Preto prijmime výzvu Jána Krstiteľa na pokánie a aj v tomto týždni premýšľajme, čo ešte môžeme zmeniť, od čoho sa môžeme oslobodiť, prípadne ako môžeme na tejto duchovnej ceste pomôcť iným. Amen.
Štefan Fábry DP
Pozrite tiež: