Múd 18, 6-9, Hebr 11,1-2.8-9, Lk 12, 32-48
Poznáte pojem davová psychóza.
Možno kvôli nej chodia ľudia na štadióny, festivaly, demonštrovať do ulíc... Robia pritom veci, ktoré by ináč neurobili. Dajú sa strhnúť húfom, masou... Odborníci hovoria, že to je zvieracie správanie. Človeku by malo byť vlastné uvažovanie. Osobnosť dokáže ísť aj proti prúdu, byť sebou, rozmýšľať...
Možno ste si všimli, že Pán Ježiš nikdy nevyužíval davovú psychózu. Naopak, staval sa proti nej. Keď ho nadšený dav chcel po rozmnožení chleba urobiť kráľom odmietol to. Keď mu apoštoli povedali, že ho všetci hľadajú, utiahol sa modliť, keď ho nadšené zástupy na Kvetnú nedeľu oslavovali a prestierali mu plašte pod nohy, on si sadol na osliatko.
Rovnako to očakáva aj od svojich nasledovníkov. Apoštolom i nám hovorí: Neboj sa maličké stádo, lebo vášmu otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Zdôrazňuje, že jeho kráľovstvo na zemi Cirkev, nemusí byť vôbec najväčšie. Nejde mu o masovosť, triumfalizmus. Jeho nasledovníci sa nemajú dať strhnúť praktikami ostatných, majú bdieť.
Je známe: Šikovní ľudia tohto sveta nie sú vôbec v dave. Majú na to politikov. Dirigujú všetko z úzadia. Cez ekonomickú silu (majú veľký finančný kapitál) riadia politiku, spôsobujú krízu, podporujú revolúcie, vedú vojny... A zo všetkého ťažia.
Aby sme sa im my nepodobali a nespoliehali sa na kapitál (veci, bohatstvo) hovorí: Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
Jednoznačne káže klásť dôraz na dôveru v Boha. V nebi máš nevyčerpateľný poklad. Byť pripravený, znamená pre Krista mať pravé hodnoty.
Múdro nás v tom poučuje židovský Talmud. Človek prichádza na zem so zovretými pästičkami. To vyjadruje: všetko chcem uchopiť, všetko chcem v živote dosiahnuť... Svet opúšťa z otvorenými a prázdnymi dlaňami, rukami.
Filip Macedónsky si nechal v rakve urobiť diery, ktorými mu trčali prázdne dlane, aby ukázal, že ani taký dobyvateľ si nič neodnáša.
Lev N. Tolstoj spomína človeka – boháča, ktorý sa spoliehal na peniaze. Domnieval sa, že sa nimi môže dať všetko kúpiť a dosiahnuť. Aj rakvu si dal urobiť dvojitú, medzi dosky si dal veľa zlatiek. Prišiel do raja. Vidí tam pekné ovocie. Stálo to kopejku. Hovorí: to tak malo? Odpoveď: všetko stoji kopejku. Natešený vyťahuje zlatku a chce zaplatiť. Odpoveď: tu neplatia. Platia iba kopejky, ktoré si dal niekomu na zemi. Zlatky mu boli nanič.
Bohom je ohodnotený ten človek ktorý dáva. Tu je potrebné ísť aj proti prúdu. Byť sebou!
Ako sa správame v živote. Podľa vzorca ktorý nám ponúka okolie, alebo ideme vlastnou cestou?
Pamätám si udalosť z 5. ročníka základnej školy. Spolužiak Rudolf Valčuha niečo vyviedol. Súdružka učiteľka sa ho pýta: Prečo si urobil takú hlúposť? On: Lebo to urobil Paľo Kaduch. Učiteľka: Ak skočí do studne, skočíš aj ty? Rudo iba pokrčil plecami.
Teraz si tak uvedomujem, že naša triedna nás chcela naučiť myslieť a samostatne konať. Zdá sa, že je to úloha na celý život. Nedať sa zotročiť ideológiami ani majetkami.
Turkov, Dlhá, 10.8.2025
Pozrite tiež: