Iz 66,10-14c, Gal 6,14-18, Lk 10,1-12.17-20
Znalci futbalu vedia, čo to znamená, keď sa o nejakom športovom mužstve povie, že bude hrať zápas v „jame levovej“ alebo „v Kotli“.
Myslí sa tým napr. na vypredaný štadión, hlučnú atmosféru, alebo na takú silu domáceho mužstva, že je len mala šanca na úspech. Podobne, ako má malú šancu človek poraziť leva. Ak sa to podarí, tak sa to pokladá za zázrak.
Ježiš sedemdesiatim dvom učeníkom povedal: „Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov“. Je to podobný obraz ako o jame levovej. Naznačuje, že učeníci to budú mať veľmi ťažké.
Mohli by sme povedať, že je to od Ježiša nezodpovedné vyžadovať od učeníkov také riziko. Mohol to však povedať preto, lebo takto „nezodpovedne“ postupoval aj jeho Otec. Poslal ho ako „Baránka“ Božieho medzi ľudí. Objavil sa medzi nimi a žil ako slabý a bezbranný človek. Potom ho ukrižovali. Zdalo sa, že prehral. A predsa zvíťazil. Nie silou, ale vlastnou krvou a láskou.
Ježiš aj učeníkom predpovedá víťazstvá aj prehry. Z víťazstiev sa nemajú veľmi tešiť a z prehier nemajú veľmi smútiť. Predovšetkým však nikdy nesmú, ani voči najväčším nepriateľom, použiť fyzickú silu. Ani vtedy, keby ich to stálo vlastný život, lebo to neurobil ani on, keď ho ukrižovali. To nech nechajú na Pána Boha, ktorý sa s nimi tak vysporiada, ako sa vysporiadal z hriešnymi mestami Sodomou a Gomorou. Najväčší dôvod ich radosti nemá byť v tom, že niečo dokážu a budú mať úspechy, ale pre koho robia a čo im to napokon prinesie. Zisk je nepredstaviteľný. Ježiš ho vyjadril slovami: „radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi“.
Morálni a zodpovední ľudia vytvorili v dnešnej dobe akýsi „katalóg“ vlkov, proti ktorým musíme bojovať. Medzi najväčších „vlkov“ pokladáme televíziu sociálne siete, peniaze, túžbu po moci a bohatstve a nemorálnosť vo všetkých formách. Žiaľ to, čo jedni nazývajú vlkmi, tak ľahostajní kresťania a neveriaci nazývajú slobodou. A tak je vo svete malá hŕstka, ktorá proti týmto „vlkom“ zatiaľ bezúspešne bojuje, iná hŕstka vyhlasuje, že to nemá význam, lebo na nich nikto nemá a väčšina je spokojná s daným stavom. A samozrejme, že aj samotní vlci sa nám smejú, lebo sa cítia neporaziteľní. Dokonca si chcú z kresťanov urobiť partnerov a akože spoločne pomáhať svetu, aby sa nezahubil.
Akokoľvek sa javí dnešná situácia deprimujúca a tá bola aj v časoch Ježiša, nemôže ospravedlňovať postoje kresťanov, ak chcú aj dnešnom čase patriť medzi „sedemdesiat dvojku“. Zodpovedný kresťan by to mal pokladať za výsadu a podľa toho sa aj správať. Od nás sa nežiada, aby sme boli potulní kazatelia, ale aby sme kázali celým svojim životom tam, kde nás Boh poslal.
Mohli by sme povedať, že sa jedna o dve sféry vplyvu. Prvou sférou je náš príkladný život v kruhu svojej rodiny, susedov a farnosti. Druhou sférou sú naše postoje v práci a v spoločenskom živote. Preto Cirkev dnes v mene Ježiša posiela kresťanov, aby svedčili ako robotníci a robotníčky. Ako študenti a vojaci. Ako lekári, učitelia, právnici, politici, vedci, umelci a podnikatelia. Dnešný svet potrebuje mnohostranné svedectvá vo všetkých inštitúciách, aby tam prostredníctvom nich pôsobil Boh.
Tak, ako učeníci v časoch Ježiša, aj dnešní učeníci, sa musia vysporiadať s jednou zásadnou vecou. Je ňou túžba vidieť hmatateľné úspechy. Boh ich zaiste každému občas dopraje, aby sa mohol, povedali by sme, tak ľudsky z nich potešiť. To však nie je cieľom žiadnej misie. To by už bol boj o úspechy a o kariéru na náboženskom poli. A keďže tých úspechov by nemuselo byť veľa, tak by nás to mohlo viesť k zúfalstvu a k pochybnostiam nad zmyslom našej činnosti. A možno aj na nebezpečnom pocite, že svet nestojí na Bohu, ale na nás. Aj dnes sú najväčšou vďakou pre každého učeníka Ježišove slová: „radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi“.
Pokladá sa to za zázrak, keď slabšie mužstvo vyhrá v „jame levovej“. Takéto zázraky sa však dejú v celých dejinách spásy. Tí, čo sú spojení s Bohom, vždy premohli mocných sveta. Pričiňme sa o to, aby sa to dialo aj teraz.
Prevzaté
Pozrite tiež: