Pr 8,22-31, Rím 5,1-5, Jn 16,12-15
Počas veľkonočného obdobia sme videli ako sa hŕstka učeníkov rozrastá a po zoslaní Ducha Svätého priam expanduje do sveta.
To bolo po stránke počtu veriacich. Postupne viedol Cirkev Duch Svätý aj pri rozširovaní poznania. V dnešnom evanjeliu nám zaznelo: Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Vtedy si nevedeli predstaviť, žeby Ježiš mal tak potupne a bolestne trpieť. A nielen to, ale aj skutočnosť, že majú prijímať do Cirkvi pohanov. Vieme ako sa musel obhajovať Peter, keď pokrstil Kornélia. Preto Ježiš pri rozlúčke s apoštolmi povedal: Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. Cirkev sa musela naučiť novej praxi. Tak je to aj v náuke. Po dvetisíc rokoch, sme už ako Cirkev pochopili o Bohu oveľa viac ak v začiatkoch Cirkvi.
Pomaly sa Cirkev v Duchu Svätom učila definovať tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Nehovorím pochopiť, ale skôr definovať učenie.
Pripomeňme krásne slová sv. Jána Damascénskeho , jedného z cirkevných otcov:
„Otec, Syn a Duch Svätý – tri osoby, jeden obraz, tri pečate, jeden vzor, tri hypostázy [t. j. osoby], jedno božstvo, tri postavy, jedna bytosť, tri skutky, jedna milosť, tri skutočnosti, jedna identita, tri poznania, jedna sláva, tri mená, jedno vyznanie, tri vyznania viery, jedna viera. On je Boh, večná a nedeliteľná bytosť, ktorá tvorí vesmír. On je Boh, najjasnejšie a najneprístupnejšie svetlo, nepoznateľné mysľou ani nevyslovené slovom."
Boh v Najsvätejšej Trojici je – ako napísal sv. Ján Damascénsky – „najjasnejším a najnepristúpenejším svetlom, nepoznateľný mysľou a nevysloviteľný slovom". Aj keď nedokážeme všetko, či skôr málo pochopiť naším rozumom, chválime Boha za to čo nám zjavil a čo o ňom vieme. Až do smrti nám veľa o ňom zostane skryté, a preto budeme môcť po celú večnosť žasnúť nad tým, aký je úžasný a krásny. Preto dnes musíme predovšetkým skloniť hlavu pred týmto svätým tajomstvom, padnúť na kolená a oslavovať nášho Boha.
Božie slovo na dnešnú slávnosť nám odhaľuje lem tohto tajomstva. Môžeme použiť svoju predstavivosť a vidieť v nej Boha Otca, ktorý posla svoje Slovo v ktorom sú všetky pravdy potrebné pre náš život a inšpirácia pre náš život.
Táto sláva Otca patrí aj Synovi, lebo Ježiš povedal: „Všetko, čo má Otec, je moje." Okrem toho túto slávu vlastní aj Duch Svätý. Z pokladnice právd a inšpirácií nám Duch dáva každý deň toľko, koľko sme schopní prijať a pochopiť. Nemôžeme vedieť všetko naraz, pretože naše mentálne schopnosti sú obmedzené. Boh nám dáva pochopiť, kto je, kto sme a aká je naša úloha na tomto svete. Dnes, po dvetisíc rokoch, sme už ako Cirkev pochopili o Bohu oveľa viac, ako je napísané vo Svätom písme, ale Boh to všetko zjavoval postupne a my stále viac nevieme, ako vieme.
Keďže Duch Svätý ako tretia božská osoba má prístup k Božej pravde, bolo by dobré, keby sme sa k nemu obrátili v modlitbe. Potrebujeme jeho pomoc. Každý dobrý skutok, každá dobrá myšlienka, každé správne rozhodnutie, každé pochopenie situácie, každé vnímané znamenie doby, každé odpustenie, každé odpustenie hriechov, skutočná prítomnosť Krista v Eucharistii do tej miery, do akej sa ním môžeme sýtiť – to všetko je dielo Ducha Svätého.
Preto, ak chceme rozvíjať svoj duchovný život a rozvíjať svoj ľudský potenciál, ktorý sme dostali od Boha, potom sa modlime k Duchu. Svätý pápež Ján Pavol sa od svojho otca naučil, ako sa každý deň modliť k Duchu Svätému. Pamätal si to až do konca svojho života. Aké boli plody tejto modlitby? Stačí sa pozrieť na jeho pontifikát – urobil absolútnu revolúciu Božej lásky v celej Cirkvi, a keď umieral, aj neveriaci a vyznávači iných náboženstiev mu prejavovali úctu.
Keď sme si pripomenuli pápeža. Aj v nich vidíme dielo Ducha Svätého. V pamäti máme tipy stávkových kancelárii, odborníkov i politikov. Mnohí hovorili, že vo voľbe pápeža je politika a bol v nej Duch Svätý.
Duchu Svätý, príď a vdýchni nám nový život!
Pozrite tiež: