Sk 14,20b-26, Zj 21,1-5a, Jn 13,31-33a. 34-35
Opäť máme pápeža z neeurópskeho kontinentu.
Je to dosť prirodzené. Ťažisko veriacich sa presúva z Európy. Tá stráca kresťanské korene. Badáme však aj návrat k viere. Vo Francúzku stúpa počet krstov dospelých.
U nás v niektorých častiach Slovenska tiež bolo badať tento trend. V našej farnosti vidíme „tradičnú vieru“. Pred dvoma týždňami sme mali birmovku a sami môžete badať koľkí z nich sú ako-tak aktívnymi kresťanmi. Túto nedeľu máme slávnosť prvého svätého prijímania a ak budú deti pokračovať v tendencii predchádzajúcich rokov, nemáme sa na čo tešiť.
Samozrejme mnohí „tradiční“, či ľahostajní kresťania chcú prehĺbiť svoju vieru. V tom prípade sa musí kňaz vysporiadať s jedným vážnym pastoračným problémom. Ak za nim prídu ľudia , ktorí sa chcú stať členmi katolíckej Cirkvi, alebo chcú prehĺbiť svoj krst, ak boli v katolíckej Cirkvi pokrstení.
Toto nie je však problém – skôr radosť. Ťažkosti prichádzajú vtedy, keď sa reč zvrtne o kvalite života kresťanov v ich prostredí. Viacerí jednoznačne hovoria, že kresťania ktorých poznajú, nežijú príkladným životom. A dodajú: Teda väčšina. A za hlavnú chybu tejto väčšiny pokladajú to, že je medzi nimi dokonca nenávisť a zlo. Teda málo lásky. Niektorí sú miernejší a hovoria o nejednote, vzájomnom poznaní – aj keď chodia do kostola, nepoznajú sa. Tobôž si pomáhajú.
Kňazovi sa potom ťažko rozpráva o kráse kresťanského života, keď nemôže ponúknuť veľa príkladov. Zmôže sa na to, aby povedal: Ty máš byť inakší.
Ježiš pri Poslednej večeri, keď sa blíži jeho smrť, hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali... Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci...”
Pri Poslednej večeri boli apoštoli vysvätení nielen za kňazov, ale aj za nositeľov lásky. Ježiš vedel, že ak majú splniť svoju misiu, nestačí im sviatostná duchovná moc a poznanie viery, či výrečnosť. Musí to vychádzať z ich vzájomnej lásky a z lásky k ľuďom. Ježiš ale spomína predovšetkým vzájomnú lásku. Na ich správaní musí byť vidieť, že apoštoli sa majú radi. Ak by medzi nimi bola nenávisť, nemohli by dávať príklad potencionálnym kresťanom a nezískali by nových učeníkov. Nečudo, že kresťanská viera mala taký silný štart do sveta. O prvých kresťanoch okolitý svet hovoril: Hľa ako sa milujú.
Až potom nasleduje láska k druhým. Zo Svätého písma vieme, že niekedy aj medzi apoštolmi zaškrípali vzťahy. Bolo to najčastejšie vtedy, keď hľadali stratégiu pôsobenia na židov a pohanov. Veci Božie boli ale natoľko dôležité, že napokon vždy našli také riešenie, s ktorým všetci súhlasili.
Aj pre nás platí, že ak chceme byť prínosom pre svet, musíme ukázať najprv príklad vzájomnej lásky medzi nami kresťanmi. Ale aj my skusujeme, že najťažšie je milovať tých, ktorí sú nám najbližší, či už pokrvne alebo náboženský. My napríklad dnes obdivujeme veľké úsilie mladých ľudí v evanjelizácii. Mladí ľudia dokážu pre Krista získavať iných mladých. Niekedy je ale smutno človekovi, keď počuje, že niektorí z mladých majú zlé vzťahy so svojimi rodičmi. Niekedy ich evanjelizácia pohltí natoľko, že zabúdajú na lásku a pomoc k svojim rodičom. Rodičia majú radosť, že sa deti angažujú pre Krista, ale smútia, že nemajú čas na nich. Bolo by krajšie keby aj oni cítili ich lásku.
Alebo sme svedkami takého javu, že do farnosti príde bývať nejaká kresťanská rodina. Je sympatické, že sa s nimi skontaktuje nejaký kresťanský „domorodec” a ponúkne im svoje priateľstvo. Je ale menej sympatické, že tento kresťan sa hnevá s tými, ktorí žijú s nim vo farnosti už dlhé roky. On sa netúži s nimi zmieriť, ale hľadá nových ľudí, aby sa pred nimi „producíroval” a rozprával o tom, akou je on oporou farnosti. Trvá to samozrejme len dovtedy, kým ho tí noví ľudia neprekuknú.
V televízii bola relácia s arabskými ženami. Pýtali sa ich na vzťahy v rodinám. Oni: Nepoznáme domov dôchodcov. Starých si vážime. Detský domov? Neznámy pojem. Kde sú deti ak zahynú rodičia? Zoberie ich najbližšia rodina. považujú to za samozrejmosť.
Jednej farníčky som sa pýtal ako si žije v rodine. Ona: Bola som na operácii s okom. Vrátila som sa. Izba vyriadená, vykúrená, kytica kvetov. Všetci sa večer zišli... Hovorila to so slzami v očiach.
Ak sa chceme podieľať na evanjelizačnej činnosti Cirkvi, musíme dávať príklad vzájomnej lásky. Naše úsilie nebude veľmi požehnané, ak budeme cudzích milovať a vlastných nenávidieť.
Turkov, Turzovka, 18.5.2025
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/854-3-velkonocna-nedela-2
Deti:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/855-5-velkonocna-nedela