Lk 24, 1-12
Zaujímalo by ma, čo považujete za najvýznamnejšie a najprínosnejšie udalosti v histórii?
Možno vynález kolesa alebo tlačiarenského lisu, objav penicilínu (alebo nejaký iný pokrok v medicíne)? Alebo prvý človek na Mesiaci? Alebo možno zrušenie obchodu s otrokmi, alebo pád Berlínskeho múru? Všetky boli dôležité udalosti s dramatickými dlhodobými následkami, väčšinou prospešnými. Ale udalosti Veľkej noci všetky tieto vynálezy porazili.
Veľkonočné slávenie začalo v hlbokom smútku, ale skončilo dňom spásy a oslavy. Bol to skutočne najväčší deň v histórii. Pozrime sa teda na to, čo nám Lukáš hovorí o tom úžasnom dni. Deň smútku, ktorý sa stal dňom spásy a oslavy.
- Smútok
Na začiatku bol smútok. Pretože, ľudsky povedané, prvý deň po sobote mal byť záverom veľmi tragického príbehu – začal sa smutne. Skupina smútiacich žien vstala „V prvý deň týždňa zavčas ráno" (v.1), aby pomazala telo popraveného muža, Ježiša Nazaretského:
- Muž, ktorý bol zabitý ukrižovaním v mladom veku, neobvinený zo žiadneho zločinu.
- Muž, ktorý bol ukrižovaný na príkaz rímskeho miestodržiteľa Pontského Piláta z dôvodov politickej výhodnosti, a nie spravodlivosti.
- Muž, ktorý bol odmietnutý židovským náboženským vedením, napriek tomu, že vykazoval všetky známky toho, že je ich dlho očakávaným Mesiášom a Pánom;
- Muž, ktorého opustili jeho priatelia v tragickej hodine. Dokonca aj Peter, jeho najbližší spoločník, poprel, že ho pozná.
Zdá sa, že iba ženy v tomto tragickom príbehu zostali pri Ježišovi až do konca. Evanjeliové správy nám hovoria, že boli prítomné pri Kristovej smrti a potom pripravili voňavé látky na pomazanie jeho mŕtveho tela. Keď však smutne prišli k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo, našli hrob prázdny a jeho telo bolo preč.
Neskôr tvrdili, že bol „vzkriesený z mŕtvych". Prečo však treba veriť ich príbehu? Je to história alebo len mýtus?
Pri dnešnom čítaní Lukáš ponúka tri dôkazy, ktoré nás presvedčia, že Kristov hrob bol skutočne prázdny.
- V 3. verši našej pasáže nám hovorí, že keď Mária Magdaléna, Jana a Mária, Jakubova matka, išli k Ježišovmu hrobu, aby pomazali jeho telo, zistili, že je preč. Niet pochýb o tom, žeby ženy išli k nesprávnemu hrobu a urobili chybu. Už v predchádzajúcej kapitole nám Lukáš povedal, že pred dvoma dňami videli Ježiša sňatého z kríža a uloženého do hrobu. Ženy vedeli, kde nájsť jeho telo.
- Lukáš v 12. verši menuje ďalšieho svedka prázdneho hrobu. Keď Peter počul správu žien, bol zvedavý, preto bežal a vošiel do Ježišovho hrobu. Aj on ho našiel prázdny. Zostali len pohrebné plachty ako dôkaz toho, kde bolo uložené Ježišovo telo – historický detail, ktorý potvrdzuje autentickosť udalosti. Fyzický dôkaz, že prázdna hrobka nebola halucináciou.
- A nakoniec, Lukáš sa s nami delí o pochybnosti učeníkov. Ženy išli k hrobu, pretože očakávali, že Ježišovo telo tam bude stále ležať mŕtve. Desať učeníkov si spočiatku myslelo, že vzkriesenie je nezmysel (verš 11) a dokonca aj Peter sa mohol len čudovať, čo sa stalo (verš 12). Títo kľúčoví svedkovia prázdneho hrobu neočakávali vzkriesenie; neboli to dôverčiví ľudia, ktorí by boli ochotní veriť čomukoľvek z rozmaru. Konfrontovaní s prázdnou hrobkou boli spočiatku takí skeptickí, ako by sme mohli byť my.
- Spása a oslava
Až keď boli Ježišovi priatelia konfrontovaní s celou váhou dôkazov o vzkriesení, nemali inú možnosť, ako uveriť. Vtedy sa čas smútku stal časom spásy a oslavy.
Pre ženy pri prázdnom hrobe boli presvedčivým dôkazom slová dvoch anjelov, ktorí ich tam konfrontovali. „Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve“ (verš 4).
Anjeli ukončili pochybnosti žien slovami: "Prečo hľadáte živých medzi mŕtvymi? Ježiš tu nie je, on vstal z mŕtvych!" (v.6).
Anjeli tiež pripomenuli ženám slová samotného Ježiša. Ježiš počas svojej služby niekoľkokrát predpovedal svoju smrť a vzkriesenie. Ježiš o sebe povedal: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ (v.7).
Z ľudského hľadiska boli tieto udalosti smutné a nepredvídateľné. Ale z božskej perspektívy boli cieľavedomé a plánované. Boli absolútne nevyhnutné na odpustenie hriechu a porážku smrti.
Počas nasledujúcich štyridsiatich dní sa Peter, apoštoli a päťsto ďalších mohli osobne stretnúť so vzkrieseným Ježišom. Mohli vidieť jeho prepichnuté ruky a nohy a počuť, ako k nim hovorí nové slová. Už nepochybovali o jeho vzkriesení. Mohli oslavovať a radovať sa, pretože vedeli, že zmŕtvychvstalý Ježiš im zabezpečil záchranu.
Záver: No a čo?
Takže predtým, ako skončím, pýtajme sa aký význam má vzkriesenie pre nás dnes?
Po prvé, ako Mária Magdaléna, Peter a ostatní prví učeníci, žijeme v skutočnom svete. Keď si pripomíname Ježišovo vzkriesenie, mali by sme si pripomenúť, že Bohu záleží na skutočnom svete. Vzkriesenie ukazuje, že Boh má veľké plány s týmto hmotným, fyzickým svetom, v ktorom žijeme. Na konci dejín Boh obnoví a vzkriesi celé stvorenie, tak ako obnovil a vzkriesil Ježišovo telo v prvé veľkonočné ráno. Bolo to „prvé ovocie" Ježišovho utrpenia, predzvesť toho, čo ešte len príde.
Podobne ako Mária, Peter a ostatní učeníci, aj my stále žijeme vo svete smútku. Svet charakterizovaný mnohými hriechmi, utrpením a nespravodlivosťou. Veľkou správou o Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní však je, že takéto tragédie môžu byť a budú prekonané. Na kríži Ježiš urobil všetko, čo bolo potrebné, aby nám boli odpustené naše hriechy skrze vieru v neho. A tým, že Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych, vyhlásil ho za spravodlivého a Pána vesmíru. Môžeme si byť istí, že jedného dňa bude každý človek pred ním braný na zodpovednosť a že jedného dňa Kristus napraví každú krivdu.
Posledným dôsledkom vzkriesenia je, že podobne ako Ježišovi prví nasledovníci, aj my môžeme zažiť večnú oslavu. Pretože Ježiš zvíťazil nad smrťou, smrť stratila svoj osteň. Tak ako Ježiš, aj každý kresťan sa môže pozrieť za hrob na vzkriesený život vo svete, ktorý príde. Ak sme „v Kristovi", naše životy tu budú mať ten najšťastnejší koniec, aký si možno predstaviť – vrúcne prijatie do večného Božieho kráľovstva, miesta, kde sa oslava jeho spásy nikdy neskončí.
Dúfam, že dnes môžeme všetci zdieľať rovnakú radosť, akú zažili ženy, keď sa stretli s anjelmi v hrobe. A rovnako ako ženy, nenechávajme si túto skvelú správu pre seba, ale choďme von a povedzme druhým, akú úžasnú vec Boh urobil!
Modlime sa:
Pane Ježišu, chválime Ťa a ďakujeme Ti za Tvoje slávne zmŕtvychvstanie a spásu, ktorú zabezpečilo. Kiež žijeme životy plné radosti a osláv a pomôžte nám podeliť sa o túto skvelú správu s ostatnými. V tvojom mene o to prosíme.
Turzovka - vigília,19.4.2025
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/701-biela-sobota
https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/702-biela-sobota-vigilia
https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/703-velkonocna-vigilia
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2940-biela-sobota-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3875-biela-sobota-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/4334-biela-sobota-24