Sir 27,5-8, 1 Kor 15,54-58, Lk 6,39-45
Je nebezpečné ukazovať na chyby druhého.
Keď na niekoho ukážem prstom - súčasne ukážem tromi prstami na seba. Len si to skúste. Na ukázanie triesky v oku druhého stačí jeden prst, ale na ukázanie brvna v mojom vlastnom oku ukazujem hneď troma prstami. (Vtipne poznamenáva L. Simajchl)
Tieto tri prsty, čo ukazujú na mňa, to sú tri otázky:
- Prečo ja vlastne kritizujem druhého?
- Som kritický k sebe samému?
- Ako to môžem napraviť?
- Prečo sme tak kritickí ku druhým?
Odpoveď je nám všetkým jasná. Keď na druhom nájdeme chybu, robí nám to dobre. Inač by sme to nerobili. Sú ľudia, ktorí sa na kritizovaní druhých priam vyžívajú. Kritizovať druhých nám robí dobre preto, že každý sme v podvedomí nespokojní sami so sebou - a ukazovanie na chyby druhých to najlepšie zakrýva.
Skúste, keď sa na niekoho kydá, povedať o ňom niečo dobré. Ohovárači prestanú a zosmutnejú. Prečo? Lebo im to nevyšlo, nepridáme sa k nim, tým ich neohodnocujeme, nevyvyšujeme, ale naopak, uznáme toho nad ktorého sa chceli vyvýšiť.
Navonok sa robíme dobrí. Každý má toľko inteligencie, aby povedal: Pozrite, aký som dobrý! Ak hovorí o nedostatkoch iných, tým automaticky vyzdvihuje seba. Ako keby povedal: Ja nie som taký.
Na odľahčenie, či spresnenie:
Stretnú sa štyri kamarátky a nemajú o čom rozprávať. Viete prečo? Lebo prišli všetky.
Domnievam sa, že to nie je ani vtip, ale skôr realita. Zvykne sa hovoriť o tom, kto nie je prítomný.
Tento vzťahový a morálny defekt pranieruje aj Ježiš slovami: Nesúďte, aby ste neboli súdení.
- Prečo tak málo poznáme svoje chyby.
Poznáme asi všetci túto situáciu: Ukazujú sa tvoje fotografie - hoc momentky z dovolenky. A počuť poznámky nespokojnosti: Tu nie som dobre zachytený! - Tu vyzerám hrozne!, To ani nepozerajte!” - Áno, neradi hľadíme na svoje nedostatky, neradi si ich priznávame. Na fotke to vidíme, nie v reálnom živote.
- Ako tie chyby napraviť (byť dobrým stromom)?
Samozrejme, máme hlavne chuť napravovať druhých. Spomeňte si tie prsty z úvodu. Lenže: Detí možno vychovávať (aj keď ťažko), dospelých musíme brať (milovať) takých akí sú.
Nikto nemá právo žiadať od druhého, aby sa úplne zmenil. Môj blížni, priateľ, manžel, moje deti, tí všetci nie sú tu na to, aby sa prerábali podľa toho, ako sa to mne páči. Na svojich blížnych sa máme stále snažiť pozerať skôr okom Božím, než okom svojím. Potom na nich budeme vidieť nielen triesky v oku, nielen ich chyby, ale aj ich dobré stránky, ich prednosti, tak, ako ich v otcovskej láske vidí Boh.
Ale vráťme sa spať na začiatok našej úvahy nad dnešným evanjeliom. Povedali sme si: Kto ukazuje prstým na chyby druhého, ten ukazuje zároveň tromi prsty na chyby svoje. A palec - ten pri tom ukazuje nahor - aby sme sa vždy snažili vidieť blížneho tak, ako to vidí Boh.
Ako „vyhnať“ ohováranie zo svojho života?
Riešme si to v hlave a srdci. Boh vidí ho našej hlavy - čo myslíme. Strážme si tam myšlienky. Povedzme si: Keby som ja mal takú výchovu, takých rodičov, takú povahu, ktovie aký by som bol! Musíme si to usporiadať v mysli.
Riešme si ohováranie v srdci. Ak cítiš niečo voči druhému, Boh vidí do tvojho srdca, skús si pocity objasniť, odstrániť z neho všetko zlé k inému. Potom o nás bude platiť: Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.
Často si to pripomínajme. Pomôže nám to pri snahe zbaviť sa ohovárania.
Poďme prosiť Boha, aby sme to dokázali.
Turzovka – Vigília, 1.3.2025, Makov, 2.3.2025
Pozrite tiež: