1 Sam 26,2.7-9.12-13.22-23, 1 Kor 15,45-49, Lk 6,27-38
Český spisovateľ židovského pôvodu Arnošt Lustig (1926- 2011) prežil dva koncentračné tábory Osvienčim a Buchenwald, keď sa mu podarilo ujsť z „transportu smrti“.
Po ruskej okupácii v r. 1968 emigroval a v USA sa stal úspešným spisovateľom.
Po roku 1989, keď sa vrátil do Čiech napísal:
„Teraz ide v našej zemi nejaký nepísaný zákon, že klamať je prípustné, pretože za to nikto nikdy nie je postihnutý. Kúpte si turistický zájazd do Tunisu. Po zaplatení sa dostanete sotva na letisko. Firma zmizne skôr, než vám pristaví autobus k lietadlu. Okradnú vás a čo? Nič, na budúce si dajte na ľudí pozor. Z kapitalizmu sa v Čechách nosí to najhnusnejšie, čoho sa západný svet už dávno zbavil.
...Som otrávený. Ale zároveň hovorím: už nie je totalita a ľudia si môžu vybrať. Je tu teda nádej, že začne byť otrávená väčšina a nájde si cestu, ako si poradiť. Ako vrátiť zemi česť, poctivosť a slušnosť."
Opísal české pomery, možno príliš drastické, ale možno vidíte situáciu u nás ešte horšie. Isté je, že s nepravdou, nepriateľstvom, nepoctivosťou podvádzaním sa stretávame stále. A bolestne je, že s týmito negatívnymi prostriedkami to ľudia ďalej dotiahnu a sú na popredných miestach.
Ako rád by každý (i kresťan) zaviedol poriadok! A predsa: Ježiš nehovorí o nastolení univerzálneho dokonalého poriadku pre všetkých, aj keby tomu bol rád! To robili a robia len diktátori a totalitné ideológie a výsledky poznáme. Ježiš hovorí pre tých, ktorí prijali za svoje Božie kráľovstvo, ktorí ho budujú už tu na zemi.
Ježiš nemoralizuje ako spomínaný spisovateľ Arnošt Lustig, ktorý kritizoval spoločnosť ale sám morálku nezvládol. V roku 1995, šokoval, keď sa stal šéfredaktorom českej verzie časopisu Playboy a pomáhal demoralizovať spoločnosť v inej oblasti.
Ježiš nehovorí svetu, neveriacim (pohanom), ale nám jeho nasledovníkom: milovať nepriateľa, nastaviť druhú tvár, odpustiť, dávať...
Uvedomme si: Ježiš nehovorí o tom, čo by mali robiť „tí druhí", tí nepoctiví. Oni to dobre vedia, to je dobre známe, majú to zapísané vo svedomí a väčšinou je to obsiahnuté i v zákonoch, aspoň v demokratických zemiach.
Ježiš hovorí o tom, ako si má počínať ten, kto patrí do jeho kráľovstvo. Ten, kto má byť svetlom sveta a soľou zeme, nie sudcom sveta a diktátorom.
Je to náročné! Je to pre jeho nasledovníkov, ktorí sú ochotní dopadnúť v živote ako ich majster a Pán. Je to tvrdé. Ale uvážme ešte jedno slovo Písma: „Ak sa pokazí soľ, čím sa osolí?"
Boh si nájde všade svojich verných. Ale sami nemáme koho za seba nastrčiť. A tiež nemôžeme čakať s citovaným spisovateľom, až začne byť otrávená väčšina a nájde si cestu, ako si poradiť. Bude dobre ak sa to stane, ak budú konať ľudsky a demokraticky. Ale ani splnenie Ježišových slov, ani naplnenie jeho zasľúbení nie je na toto viazané. Našťastie. A tak nezostáva, než krok za krokom sa pokúšať žiť to, čo Ježiš hovorí. Nezlepšíme tým celý svet. Ale iste tým zlepšíme seba. A tým i svet okolo nás, hoci len maličký. Vždy to ale znamená omnoho viac, než len nadávať a nekonečne viac, než sa pridať ku zlu.
Zdá sa, že „necivilizované“ ľudstvo až také zlé nie je! Misionár prišiel do Afriky s európskou mentalitou súťaživosti:
Umiestnil kôš s dobrotami k neďalekému stromu a povedal deťom: Prvé dieťa, ktoré k nemu dobehne, dostane kôš.
Keď im dal povel na štart, prekvapilo ho, že kráčali spolu a držali sa za ruky, až kým nedorazili k stromu a tam sa podelili!
Keď sa ich spýtal, prečo ste to urobili veď najrýchlejší z vás mohol dostať kôš iba pre seba!
Odpovedali s úžasom: Ubuntu. Misionár tomu nerozumel. Aj keď reči kmeňa lepšie porozumel, dokázal to iba popísať:
Znamená to: „Ako môže byť niekto z nás šťastný, zatiaľ čo ostatní sú nešťastní?“
Ubuntu v ich civilizácii znamená: „Ja som, pretože sme“. Skrátene. „ja-sme“
Tento kmeň pozná tajomstvo šťastia, ktoré sa stratilo vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa považujú za civilizované...!
Čo poviete, nie je to naplň dnešného evanjelia i čítaní?
Turzovka - vigília, Turkov 23.2.2025
Pozrite tiež: