Jer 17,5-8, 1 Kor 15,12.16-20, Lk 6, 17. 20-26
Keď chceme niečo zdôrazniť zvykneme to dať do kontrastu:
Čierne na bielom; v protichodných farbách. Aj sa tak hovorí.
Biblická reč je často vyjadrená takýmto štýlom. Je často v čo najostrejšom kontraste. Vidíme to aj v dnešných čítaniach.
Prvé čítanie predkladá kontrast medzi prekliatím a požehnaním. V protiklade je spoliehanie na človeka, alebo na Boha. Podobné kontrasty nájdeme aj v 1. žalme (medzispev).
Pokušenie, spoľahnúť sa na človeka, ktorého máme takmer po ruke, miesto spoľahnutia sa na neuchopiteľného Boha bolo pokušením pre jednotlivca, ako aj pre celý národ.
Čítame: „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána“, v protiklade s: Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou.
Vo Svätej zemi je strom vzácny. Preto tento protiklad dopĺňa poukázaním na tamarišku zasadenú na púšti, neuzrie prichádzať blaho, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, so stromom zasadeným pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie.“
Zdá sa, ako keby vôbec nebolo správne ani možné dôverovať iným ľuďom. Prorok však nehovorí o tom, že by si ľudia vo všeobecnosti nemali dôverovať. To by viedlo k vzájomnému upodozrievaniu, kontrolovaniu či špehovaniu a zo života by sa stalo peklo.
Jeremiáš hovorí tak národu, lebo zabudol na Boha. Maličké Judské kráľovstvo sa ocitlo uprostred bojov, ktoré zvádzali dve veľké ríše; Egyptská a Babylonská. Jeruzalemský kráľ Joziáš sa do toho zamiešal a v roku 609 vytiahol proti vojskám faraóna Necha, no utrpel veľkú porážku a zahynul. Babylon ho nepodržal, naopak národ sa dostal do jeho zajatia.
Jeremiáš takto prežil aj svoju vlastnú nešťastnú situáciu. Všetci sa obrátili proti nemu a on sa cítil opustený a sám. Boh ho učí, aby sa nenechal znechutiť protivníkmi a napriek negatívnym pocitom dôveroval v Božiu pomoc (Jer 15,19n). Slová nášho čítania by tak boli Jeremiášovou odpoveďou Bohu a jeho osobným vyznaním viery.
Responzóriový žalm je akoby Jeremiášovou modlitbou:
Opakovali sme: Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru. Je v ňom tiež porovnanie človeka hriešneho a spravodlivého.
Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných... Je ako strom zasadený pri vode. No nie tak bezbožní, veru nie; ...ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
Aplikácia pre kresťanov:
Iba Kristus realizuje ideál spravodlivého človeka, ktorý je opísaný v žalme.
Tok vody je symbolom Božieho života a strom je symbol plodnosti Božieho života, na ktorej sa účastní človek.
Žalm nás uvádza na cestu, ktorá vedie k životu a šťastiu a žaltár je cesta, na ktorej môže spravodlivý nájsť možnosť zamilovať sa do Božieho Slova a meditovať ho dňom i nocou, aby sa stalo dychom jeho duše a vyjadrením jeho stáleho rozhovoru s Bohom.
V evanjeliu vysvetľuje Pán Ježišu zákon svojho kráľovstva tiež v protiklade: trojitou pochvalou a trojnásobným beda.
Nejde tu o vyhlásenie definitívnych rozsudkov nad bohatými, smejúcimi sa atď. Lukáš ale ukazuje, že zatiaľ čo chudobní a plačúci vnímajú rovnako svoju pozemskú núdzu, ako aj svoju eschatologickú nádej, bohatí a sýti sú v pokušení žiť len v svojom bohatstve a vo svojej sýtosti, a nič neočakávajú. Sama chudoba a núdza nádejou nie je, nádejou je Boh a v núdzi sa s ním často viac počíta.
Ako byť tým blahoslaveným človekom o ktorom hovorí Pán Ježiš? Ako nebyť zlorečeným, ale požehnaným človekom? Ako byť tým blaženým človekom čo v Pána skladá dôveru?
Možno nám napovie prednáška jedného (pre mňa neznámeho) profesora:
Plná aula poslucháčov. Profesor má prednášku o spoločenskom priadku, zákonoch. Obráti sa k jednej študentke: Vy v modrom ako sa voláte? - Alexis. Profesor tvrdo: Hneď opusťte aulu a viac sa tu nevracajte. Ona urobí prekvapené gesto. Profesor: Povedal som, opusťte sálu. Šokovaná odíde.
Ostatní poslucháči sú zaskočení, v aule je úplné ticho. Profesor pokračuje v prednáške: Čo považujete za najdôležitejšie pre spoločenský poriadok, za nastolenie pokoja v spoločnosti? Odpovede: Dobrá vláda, neskorumpovaní politici, dobré hospodárstvo... Jeden povie: Spravodlivosť.
Profesor na neho ukáže: Dobre! Spravodlivosť! Prečo ste neprotestovali proti mojej nespravodlivosti keď som vyhodil Alexis? Obrátil sa aj k ostatným: Prečo sa nikto nepýtal, prečo som ju vyhodil? Bali ste sa, že u mňa stratíte, že vám to pri skúškach zrátam? Nikdy nevybudujete dobrú prosperujúcu spoločnosť, ak sa nezaangažujete za spravodlivosť. A nastoliť spravodlivosť nie je ľahké!
Nezaznieva tu niečo z dnešného Božieho slova? Skôr veľmi veľa! Je to o dôvere vo veci tohto sveta – postavenie, bohatstvo, pokojný život, doštudovať. Je tu „Beda“ a „Zlorečení“; a je tu „Požehnaní“, či „Blahoslavení“. Vyber je na nás!
Turzovka, 16.2.2025
Pozrite tiež: