Nm 6,22-27, Gal 4,4-7, Lk 2,16-21
Čo s novým rokom...
Hovoril mi jeden pán: "V noci som išiel zo Skýcova. Nečakane so naletel na poľadovicu. Riadne ma pozvŕtalo, ale ostal som na ceste. Už som bol dosť ďaleko, keď som videl za sebou reflektory. Postál som a čakal. Jeho tam pozvŕtalo ešte viac. Škodoradosť nie je čnosť, hovoril, ale ma to tešilo." Hovoril to s potmehúdskym úsmevom. Trochu sa zbadal a doplnil: "Taký je už človek!"
Bolo to strašne dávno (takmer 50 rokov!), ale keď som sa ešte v sobotu pripravoval na tento príhovor a uvažoval nad zlomom rokov, prišlo mi to na myseľ.
A hodno sa nad tým zamyslieť. Z dvoch pohľadov, či troch.
- V živote sa krútime a nejdeme vždy priamou cestou a stretávajú nás problémy.
- Teší nás, že sa to stáva aj iným.
- Čo by sme mali robiť.
1. V živote sa krútime a nejdeme vždy priamou cestou a stretávajú nás problémy.
Jeden kolega z Ameriky minulý rok v septembri povedal: Najradšej by teraz postavil vianočný stromček a ukončil rok, pretože na tento rok treba zabudnúť.
Bol rok pandémie, potom rok agresie na Ukrajine. A nenahovárajme si, že sa nás to netýka. Týka – po stránke morálnej i ekonomickej. Teraz k tomu ešte vojna vo Svätej zemi. A to sa nás tiež dotýka. Najnovšie tragédia v Prahe. A v uplynulom roku sa k tomu pridali aj naše osobné problémy, až tragédie!
Čo s tým?
2. Teší nás, že sa to stáva (aj) iným.
Možno nie sme škodoradostní ako spomínaný šofér v úvode. Dúfam, že sa netešíme, že množstvo ľudí prežíva vojnu, alebo ich zavraždila, či zranila guľka masového vraha. Zdá sa, že sú aj takí, že ich to teší. Niektorí podporujú agresora, sympatizujú s ním. Česká polícia dokonca niekoľko osôb zatkla, lebo sa vyhrážali ako vrah a sympatizovali s ním.
Domnievam sa však, že nie je nič zlé na tom, že ďakujeme ak sa nás vyhli takéto tragédie. Malo by to však byť so súcitom k tým, ktorí sa ocitli v týchto bolestných krížoch.
Máme ostať iba pri tom?
3.Čo by sme mali robiť.
Cítime, že asi je málo len ďakovať a súcitiť. K akému záveru prišiel šťastný šofér? Konštatoval: Taký je už človek! Ale to je fakt málo.
Všetci vieme, aký mal byť ideálny postoj v tej situácii. Niečo mal urobiť. Mohol to nejako označiť. Vtedy neboli ešte reflexné vesty (začali od november 2006) a myslím ani výstražné trojuholníky (sú od r. 1995,Španieli ich rušia), ale niečo asi mohol vymyslieť.
Dnes máme nový rok. Tento rok začíname s nádejou, že bude lepší ako ten starý, že sa vráti trochu viac dobroty.
Počúvate? Hovoril som, „bude lepší“, „že sa vráti“... Očakávame. Čo môžeme pre to my urobiť?
V súvislosti s masakrom v Prahe policajný prezident Martin Vondrášek uviedol, že je na policajtov hrdý, lebo postupovali správne. Konali presne podľa schémy, ktorá je určená na takéto udalosti a v spolupráci s Integrovaným záchranným systémom (IZS). Konaním podľa zákona o IZS sa predišlo väčším stratám na životoch.
Aplikujme si to na náš život. Vidíme vyplakávanie nad týmto „zlým svetom“. V jednej diskusii zaznelo: „Jeden nezmení svet, ja som malý človiečik, čo môžem urobiť ja úbohá.“ Človek sám nič nezmôže. Preto je potrebné zapojiť sa do Božieho IZS.
V Prahe museli byť zosúladené všetky zložky IZS: Polícia, zdravotníci, hasiči, psychológovia... Nemohli tam ísť napríklad zdravotníci ako prví, hoci tam boli ranení.
Čo vedie nás? Máme IZS. Je to Božie slovo, prikázania, učenie Cirkvi. Tešme sa, že sme zapojení v Božom IZS.
V evanjeliách vo vianočných udalostiach čítame: A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Jozef a Mária konali podľa Pánovho zákona. Toto konanie umožnilo Simeonovi a Anne stretnúť sa s Mesiášom.
Práve v tú chvíľu prišla aj Anna, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Preto je potrebné zapojiť sa do Božieho IZS ako Simeon a Anna. Boli vedení Duchom svätým. Práve v tú chvíľu prišla aj Anna, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Čo vedie nás? Samozrejme mal by to byť Duch Svätý, cez Božie slovo, prikázania, učenie Cirkvi. Tešme sa, že sme zapojení v Božom IZS.
Ako kresťania začíname tento rok – ako každý – s Božou Matkou, Máriou, o ktorej evanjelium hovorí, že všetko, čo sa stalo, uchovávala vo svojom srdci. Čítali sme: Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
A zoberme si do nového roka 2024 dôveru v Boha, ktorá je vyjadrená na konci dnešného evanjelia: dali mu meno Ježiš. A toto meno Ježiš znamená: Boh zachraňuje. Ukazuje nám, že Ježiš je Spasiteľ a Vykupiteľ sveta. Plne mu dôverujme. Tak ako minulý rok, rok, tak aj tento rok, ktorý je teraz pred nami.
Turkov, 1.1.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/92-novy-rok
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1074-novy-rok-17
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1553-novy-rok-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3751-novy-rok-23