2 Sam 7,1-5.8b-12.14.16, Rim 16,25-27, Lk 1,26-38
Pri posledných rorátoch som si uvedomil, že Vianoce sú už predo dvermi a položil som otázku, ako som využil čas na prípravu.
Nemyslel som na to či mám nakúpené, napečené a navarené... Na tom som katastrofálne. Skôr som myslel na nejako osobnostné dozretie. A práve to je potrebné. Ešteže sa môžem vyhovárať – veď bol krátky advent. Už je Štedrý deň.
Dnešné čítania už hovoria o Narodení Pána.
Prvé čítanie síce hovorí o prisľúbení Dávidovi: Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“
A Panna Mária, ktorá prvá prežívala advent, už sa stala Matkou toho, ktorý podľa prísľubu už je na našej planéte ako počaté dieťa, aby upevnil aj nás.
Druhé čítanie už hovorí, že evanjelium, ktoré bolo od večnosti skryté, ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom. Teda i nám.
K čomu nás to má motivovať?
Hoci nie som znalcom hudby upútala zaujímavá hra na klavíri. Bol som zvedavý čo je to za skladba a kto ju hrá. Započúval som sa. Moderátorka Petra Bernasovská uviedla, že tým virtuózom je jej ranný hosť, klavirista Jozef Hollý, ktorý spája rôzne hudobné štýly. Ten potom v rozhovore uviedol, že hrá od svojich siedmich rokov a odvtedy dennodenne tvrdo trénuje. Nič zvláštne! Mnohí majstri začínajú aj skôr. Uvedomil som si potrebu cvičenia.
My sa domnievame, že život môžeme prežiť bez nejakej snahy, obety, premáhania sa, cvičenia. V oblasti hudby potrebu cvičenia uznávame. Veď keby sme mali akokoľvek silnú vôľu ta bez tréningu nič nezahráme. A pritom je to také jednoduché“. Stlačiť správnu klávesu v správny čas.
To, že dozrejeme v osobnosť bez asketického cvičenia považujeme za samozrejme. Veď máme pevnú vôľu. A následok? Chceme prestať fajčiť, nebyť na niečom závislí, premáhať lenivosť, neohovárať, nerozčuľovať sa, nebyť protivní... A všetko zvládame, lebo máme pevnú vôľu! Či nie?
Askéza nám nevonia. V čase toto príspevku som mal na farskej www stránke 48 zahliadnutí kázne, 8 z asketiky. Asketika nevonia.
Včera som na internete videl milé video. Matka ťahá po ľade synčeka medzi hokejistov. Nadpis: Učí láske k športu. Neviem či ho priviedla k športu, ale jedno je isté. Bez postrčenia by sa asi nik nestal športovcom a najmä hudobníkom. Spomínaný klavirista by nebol virtuózom, keby nemal podporu rodičov, niekoho iného. Najmä v krízových rokoch, keď dieťa, teenager chce všetkým praštiť.
Zodpovednosť rodičov je zjavná a neodškriepiteľná.
Čo poviete na toto?
Do autobusu nastúpila mladá mamička s dieťaťom. Mamička si svoje dieťa držala na kolenách. Vedľa sedel pán v stredných rokoch v obleku.
Dieťa čo sedelo matke na nohách sa neustále krútilo a vrtelo a oproti sediacemu pánovi okopávalo neustále nohavice. Zakaždým keď si oprášil nohavice rukou, sa stretli pohľady s mladou paňou, od ktorej očakával aspoň nejaké slovné ospravedlnenie. Ale nič, ani slovko. Keď sa to opakovalo a mlada mamička absolútne nereagovala, oslovil ju pán v obleku: „Prosím Vás môžete aspoň trochu usmerniť to svoje dieťa, včera som si doniesol oblek z čistiarne a dnes dostávam jeden za kopanec druhým."
Odpoveď ktorú dostal, zarazila nielen jeho, ale aj okolitých cestujúcich „A čo si vy myslíte, že ja kvôli vám už od teraz budem svoje dieťa obmedzovať?" Po tejto vete sa pán v obleku postavil a pokračoval v ceste postojačky. Mladý vysokoškolák, ktorý to sledoval, prv ako vystúpil, vybral z úst dobre rozžuvanú žuvačku a prilepil ju mladej pani na čelo.
Reakcia matky bola samozrejme prudká: „Čo si to dovoľujete?" Študent s úplným kľudom odpovedal: „Mňa v mladosti tiež neobmedzovali..."
Zdá sa, že je to vymyslený príbeh so základom pravdy. A badáme tendenciu neobmedzovať detí. Nenaučia sa potom ovládaniu, obmedzovaniu. Bol tak vychovávaný aj strelec v Prahe? Neviem.
V tejto súvislosti treba pripomenúť vyjadrenie pražského arcibiskupa Graubnera, ktorý pri analýze masakru citoval psychologickú štúdiu medzi mladými, že mnohí sa ešte nerozhodovali medzi dobrom a zlom. Teda neobmedzovali sa. A to je výkričník, konštatoval arcibiskup. Žijú na "samospád"?
Ako sme boli vychovávaní my? Ak dobre, buďme vďační. Každopádne je však na nás, by sme v sebavýchove pokračovali. Alebo potrebujeme začať?
Tak začnime.
Turzovka, 24.12.2023
Pozri tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/107-4-adventna-nedela