2 Král 4,8-11.14-16a, Rím 6,3-4.8-11, Mt 10,37-42
Uvedenie do čítania:
1. čítanie: 2 Král 4,8-11.14-16a
Pripomeňme si Knihy kráľov z ktorých máme dnešné prvé čítanie.
- Názov.
Názov „Knihy kráľov" zodpovedá obsahu spisov, ktoré podávajú správy o kráľovi Šalamúnovi a o kráľoch Izraelského a Júdskeho kráľovstva od Dávidovej smrti (asi r. 970 pred Kr.) až po pád Jeruzalema (r. 587/6 pred Kr.).
- Obsah.
Po obsahovej stránke sú Knihy teologickou úvahou o troch po sebe nasledujúcich obdobiach biblických dejín, v ktorých vládli nad izraelským národom králi.
Tematicky ich tvoria dejiny kráľa Šalamúna a rozdelenia jednotného kráľovstva na Izraelské a Júdske až po zánik Izraelského kráľovstva a dejiny Júdskeho kráľovstva až po babylonské zajatie.
Z náboženskej stránky ide o historické obdobie ustavičných bojov medzi obrancami monoteizmu a šíriteľmi modloslužby, keď pôsobili najväčší proroci (Eliáš, Elizeus, Amos, Ozeáš, Izaiáš, Jeremiáš a už začínal svoju činnosť Ezechiel). Je to však aj obdobie kultúrneho a literárneho rozkvetu, z ktorého pochádzajú mnohé biblické spisy a iné písomné pamiatky.
Obsah jednotlivých období opísaných v Knihách kráľov zhrnúť takto:
V prvej časti (porov. 1 Kr 1 - 11) sa podávajú správy o posledných udalostiach zo života kráľa Dávida a opisuje sa Šalamúnovo kráľovstvo.
V opise druhej časti (porov. 1 Kr 12 - 2; 1Kr 17) sa hovorí o rozdelení Šalamúnovho kráľovstva na Izraelské (Severné) a Júdske (Južné) kráľovstvo, o politických bojoch medzi nimi a o priamych zásahoch prorokov Eliáša a Elizea. Obidve kráľovstvá často napadali zvonka Aramejčania a najmä Asýrčania, ktorí v r. 722/1 dobyli Samáriu a urobili koniec Izraelskému kráľovstvu, kým Júdske kráľovstvo si podrobili.
Tretie obdobie (2 Kr 18 - 25) sú dejiny Júdskeho kráľovstva od konca Izraelského kráľovstva až po dobytie Jeruzalema babylonským kráľom Nabuchodonozorom.
Uvedenie dnešného čítania:
Elizeus je veľký prorok konajúci zázraky. Nadväzuje na proroka Eliáša (9. stor. pred Kr.). Veľa skutkov koná podobne ako jeho predchodca (porov. druhú časť príbehu 2 Kráľ 4,18-37 s 1 Kráľ 17,17-24).
Celá štvrtá kapitola druhej knihy Kráľovskej líči mimoriadne Elizeove skutky, prinášajúce Božie požehnanie v rôznych existenciálnych ťažkostiach. Jeden z týchto príbehov je obsiahnutý v prvom čítaní.
Rozprávanie z okruhu legiend o prorokovi Elizeovi nám hovorí, že odplatiteľom každého dobrého skutku je sám Boh.
--------
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 2 Kr 4, 8-12a. 14-16a
Je to svätý muž, môže sa tam uchýliť
V ktorýsi deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Žila tam zámožná žena, ktorá ho pozvala k stolu. Potom zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel si k nej zajesť. Ona povedala svojmu mužovi: „Vidím, že je to svätý muž Boží, čo sa u nás vždy zastavuje. Urobme mu na poschodí malú murovanú izbičku, dáme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik a keď k nám príde, môže sa tam uchýliť.“
Keď jedného dňa prišiel, utiahol sa do hornej izbičky a odpočinul si tam. Potom sa opýtal svojho sluhu Gieziho, čo by sa dalo pre ňu urobiť.
On odpovedal: „Ani sa nepýtaj; žiaľ, nemá deti a jej muž je už starý.“
Elizeus mu rozkázal: „Zavolaj ju!“
Keď ju zavolal a ostala stáť vo dverách, Elizeus jej povedal: „O rok v tomto čase budeš mať v náručí syna!“
Počuli sme Božie slovo.
Komentár:
Dnešný príbeh sa odohráva v Sunam. Táto dedina sa nachádzala v Galilei. v blízkosti Karmelu, kde sa odohrala veľká časť prorokovej činnosti. zrejme išlo o miesto susediace s kráľovstvom Severného Izraela. Cestou sa prorok zastavoval u bohatej ženy, ktorá sa o neho starostlivo starala: to je zreteľné z toho, ako mu starostlivo upravila izbičku.
Dôvodom ženinej veľkorysosti je jej viera v proroka ako svätého Božieho služobníka.
Vidím, že je to svätý muž Boží, čo sa u nás vždy zastavuje
Jej viera nezostáva bez plodov. Narodenie syna bude pre ženu nečakanou odmenou, známkou Božieho požehnania.
Urobme mu na poschodí malú murovanú izbičku, dáme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik a keď k nám príde, môže sa tam uchýliť.“
Zriadenie vlastnej miestnosti bolo prejavom neobvyklého komfortu.
Keď ju zavolal a ostala stáť vo dverách, Elizeus jej povedal: „O rok v tomto čase budeš mať v náručí syna!“
Tento príbeh dokazuje, ako pohostinnosť poskytovaná spravodlivému prináša požehnanie. Sunamanka prijíma Elizea, pretože v ňom rozpoznáva svätého Božieho muža (tj človeka zasväteného Hospodinovi). A Boh ju požehná tým, že sa preukáže ako darca života (porov. 1 Kr 17,17n. o tom, ako Eliáš vzkriesil syna chudobnej vdovy, alebo tiež Gen 18,1-10, ako traja tajomní poslovia Abrahámovi ohlásili narodenie syna).
Modlíme dsa:
Responzóriový žalm Ž 89, 2-3. 16-17. 18-19
R.: Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.
1. Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal:
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
2. Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
3. Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
R.
- čítanie: Rím 6,3-4.8-11
Pre lepšie pochopenie liturgického textu si treba pripomenúť, že v piatej kapitole (predchádzajúcej nášmu úryvku) Pavol dôrazne poukázal na silu Kristovej milosti, ktorá sa hojne vylieva práve tam, kde sa rozmnožil hriech.
Aby sa predišlo nedorozumeniam, že je dobré zotrvať v hriechu, aby sa zakúšala Božia milosť, apoštol teraz odkazuje, že nemáme hrešiť.
Akým spôsobom Pavol ukáže, že kresťan nemá zostať v hriechu? Nepoukáže na zákazy obsiahnuté v Zákone. Šiesta kapitola prezrádza inú „logiku" Pavlovho uvažovania: krstné spojenie so Vzkrieseným je dôvodom nového životného štýlu, „vzkrieseného života".
Toto spojenie s Kristom je zároveň oddelením od hriechu (negatívny aspekt) a priľnutím k spravodlivosti (to je k životu podľa Božích predstav - pozitívny aspekt).
Tento nový život nezačne až pri vzkriesení v posledný deň, veď začal už krstom.
Svätý Pavol to vysvetľuje aj v tomto úryvku ako máme chápať význam a zmysel krstu.
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom Rim 6, 3-4. 8-11
Krstom sme s ním pochovaní, žime novým životom
Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
Počuli sme Božie slovo.
Výklad:
Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
Krst znamená zomrieť hriechu a narodiť sa pre nový život v Kristovi. Ešte dlho nám potrvá, kým sa v každodennej praxi opäť vrátime k tomuto chápaniu krstu...
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.
Pavol oznamuje nádejnú a radostnú pravdu, že kresťania sa krstom spájajú s Ježišom Kristom a v vnútornom zjednotení s ním, ako znovuzrodení žijú aj nový život. Smrť nad nimi nemá vládu.
Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje.
Veríme totiž, že vzkriesený Kristus už nezomiera a je základom a zdrojom aj nášho vzkriesenia. Pozemskou smrťou zďaleka všetko nekončí. Je to začiatok iného života s Bohom v absolútnom šťastí, ktoré si na zemi vôbec nedokážeme predstaviť.
Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
Vynechaný 5. verš:
Ak sme sa mu stali podobní v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní.
Askéza sa volá aj umŕtvovanie - mŕtvi hriechu – premáhanie zlých náklonnosti v sebe.
Askézu berme pozitívne: žijete Bohu v Kristovi Ježišovi
---------
Evanjelium: Mt 10,37-42
Uvedenie do evanjelia:
Rovnako ako starozákonný svätopisec, tak i Pán Ježíš v evanjeliu zdôrazňuje: Kto s láskou poslúži druhému, nepríde o odmenu u Nebeského Otca.
Aj v túto nedeľu pokračujeme a zároveň završujeme Ježišovu inštruktážnu reč dvanástim, ktorých vysiela, pretože mu bolo ľúto zástupov, lebo boli ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9,36).
Pripomeňme si verše pred dnešným úryvkom 34-36, v ktorých Ježiš odhaľuje, že jeho nasledovanie spôsobí rozdelenia aj v najužších ľudských putách, tých rodinných – syn sa postaví proti otcovi, dcéra proti matke atď. Tým neprináša pokoj, ale meč.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša Mt 10, 37-42
Kto neberie svoj kríž, nie je ma hoden. Kto vás prijíma, mňa prijíma
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.
Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.
A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Komentár:
Boh rešpektuje slobodu človeka a tak sa stáva, že niektorí ľudia neprijímajú evanjelium. Najťažšie je to vtedy, keď ide o našich blízkych príbuzných o našu rodinu. Rodinné putá sú dôležité vo všetkých kultúrach. Ježiš dnes naznačuje, že tieto putá nesmú byť dôvodom k odpadnutiu od Krista.
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.
Rozhodnúť sa pre neho je treba aj vtedy, keď to naši najbližší nechápu. Toto rozhodnutie sa nám takto môže stať „krížom“ (potupou medzi najbližšími – nie bežnými starosťami....). Práve toto prijatie kríža potupenia dáva životu plnosť, hodnotu, zmysel.
Preto počúvame:
Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Problémy s nevariacimi v našej blízkosti sú krížom. Pre evanjelium strácame často „prirodzený život“ – rodina, priateľstva, partia...
Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.
A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“
Ježiš ďalej hovorí o prijatí ohlasovateľov evanjelia. Odmena „proroka“, resp. „spravodlivého“ je samotná zvesť evanjelia a jej prijatie.
K meditácii:
„Kto miluje svojho otca alebo matku viac, než mňa, nie je ma hoden.“ Tomu dnešný človek viac rozumie. Ale rozumieme aj slovám „stratiť svoj život“ pre Krista?...
Žiť bez Krista často znamená výhody – ale dočasné, ktoré často končia frustráciou typu „načo mi to všetko je, keď nemám zdravie, lásku, pokoj.... Úprimný život s Kristom je ťažší, ale vyplatí sa: taký človek ... „nepríde o svoju odmenu.“
Podľa Matúšovho evanjelia veľkú nádej na nebeskú odmenu má ten, ktorý je krstom a vierou vo vzkrieseného Krista s ním naveky spojený. Aj ten, kto pred svetom uprednostní a prijme pravého proroka či misionára, prijíma aj Ježiša a v ňom prijíma Otca, ktorý ich poslal. Kto im otvorí dom a srdce, spolupracuje s nimi na šírení Božieho kráľovstva, je obdarovaný podielom na blahoslavenstve.
K reflexii
- Nemáme v okolí „Božieho služobníka", ktorému môžeme poskytnúť cennú pomoc?
- Krst je skutočne radikálnym obratom od smrti k životu, od života bez Boha a proti Bohu (=hriech) k životu pre Boha. Zotrvaj nejakú chvíľu nad Pavlovým textom a novo objav „poklad krstu".
- Napíš pravdivo na kus papiera svoj „rebrík vzťahov": ktoré vzťahy sú pre teba najdôležitejšie? Na akom mieste je vzťah ku Kristovi?
Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2599-13-nedela-v-cezrocnom-obdobi-4