Ex 17,3-7, Rím 5,1-2. 5-8, Jan 4,5-42
Dar krstu
V ostatných rokoch bol na mnohých miestach nedostatok vody. Mnohí hľadajú nové zdroje, robia vrty... Vyschli, alebo sa zmenšili mnohé dávne pramene. Napriek tomu sme ani zďaleka nezažili nedostatok vody. Dokonca v súvislosti s Dňom vody, počúvame, že jej máme dostatok a dokonca málo jej míňame. Norma spotreby na jedného obyvateľa je denne (aj na hygienu) 80 litrov. Podľa štatistiky spred pár rokov to bolo iba 79 l. Priemerná denná spotreba vody jedného Európana je až okolo 140 litrov. Najnovšie, priemerná denná spotreba pitnej vody je u nás na osobu cca 100 litrov.
Možno ste videli akú špinavú vodu pijú v iných krajinách – zle len pozerať. V mnohých štátoch majú iba 2 litre vody na deň. Denne zomiera 1 400 deti z nedostatku hygieny spôsobenej nedostatkom vody - neuveriteľné a bolestné!
Niečo také ako skúsil na púšti starozákonný ľud na ceste z egyptského otroctva sme našťastie nezažili.
Voda je znakom života a samozrejme i Božieho života, ktorý sme dostali pri krste. V dnešnom evanjeliu hľadá Samaritánka, - to som ja i ty - živú vodu: ktorej prameň je Kristov krst. Budúcu nedeľu slepec - to som ja i ty - hľadá svetlo: je ním krstná milosť. A ďalšiu nedeľu budeme ako mŕtvy Lazar čakať, že Ježiš nás oživí krstnou milosťou.
Trikrát za sebou o krste. Prečo? Pretože sa niekto z nás na svoj krst nepamätá - boli sme pokrstení hneď po narodení. Väčšina z nás pokrstenie prespala (možno preplakala). Keby sme si to poriadne nepripomenuli teraz, keď už máme rozum (pripadne kým ešte máme rozum), potom by sme mohli prespať celý večný život, pripadne prežiť ho žalostne. Krstná milosť by v nás zostala spať a za celý život by sa neprebudila. O to nám ide: Sme síce pokrstení, ale nie sme v kresťanstve dovychovaní. Nielen malí, my všetci sme stále Božími deťmi, učňami kresťanského života - katechumeni.
O krstnej milosti som hovoril ako o nejakej veci! Ale slovo milosť vlastne vyjadruje vzťah k Bohu, uvedomenie si, že sme Božími deťmi. Hovoríme o vzťahu!
O živej vode sú všelijaké rozprávky. Malé deti ich počúvajú, ale nerozumejú im - berú ich doslova. My už vieme, že ta živá voda je krstná voda - milosť, ktorú ľudom poskytol Pán Ježiš. Slovo „milosť“ počujeme pri pozdravení na začiatku omše, keď nám kňaz praje, aby s nami bola milosť nášho Pána Ježiša Krista. Dnes môžeme lepšie pochopiť, čo to tá milosť je: privádza nás k Pánu Ježišovi ako kompas. A nielen to, dáva nám silu, tiahne nás k nemu ako magnet. V tejto milosti máme život večný - Boží - , radosť z Božieho priateľstva, vzťahu.
Taká veľká vec je krstná milosť. Keď je to tak, povieš si: prečo sa teda nesnažia všetci ľudia získať tu milosť? Prečo sa ľudia za milosťou nehrnú, zvlášť keď sa dáva zadarmo! Vieme, aká býva tlačenice, kde sa niečo dáva zadarmo. Hoc len prospekty, vzorky voňaviek na veľtrhu.
To je tak, väčšina ľudí uvažuje ako Samaritánka. Ona tiež najprv nebrala Pána Ježiša vážne: ... ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? A keď pochopila, že on je viac než obyčajný človek, hneď chce z tejto známosti niečo získať: Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!
Rozhovor so Samaritánkou je v tejto chvíli - ako sa hovorí: jeden o voze a druhý o koze. Ježiš hovorí o milosti, o živej vode, a Samaritánka o vode obyčajnej: ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Pod živou vodou rozumeli pramenitú – nie zachytenú v cisterne.
Tak je to aj dnes. Mnohí nechápu, že Ježiš je Boh, že má naozaj živú vodu - milosť. A iní zase chcú mať len a len pohodlie. Chcú, aby ich Kristova milosť zbavila starostí, námahy. Myslia si, že milosť, to je pohodlný život v ničrobení.
My vieme, že toto milosť nie je. Milosť je dar Kristov, prameň večného života, ktorý nám dáva radosť z pozemského života a všetko, čo potrebujeme na ceste do večného Kristovho kráľovstvá.
Rodičia sa radujú z narodenia dieťaťa, ktorému sprostredkovali z Božieho daru telesný život. Ako by sa neradoval nebeský Otec nad každým narodením svojho dieťaťa, ktorému dal svoj božský život? Nad každým akoby opakoval slová: „Toto je môj milovaný syn, v ňom mám zaľúbenie.“ A muselo do duše preniknúť niečo nesmierne krásne, keď v tom má zaľúbenie sám Boh.
Nasledujúce prirovnanie to vystihuje len matne. Ak je slnko zahalené mrakmi, hladina vody je temná, bez lesku. Ak ju však prežiari slnko, zrazu sa ligoce a žiari akoby milióny kvapiek boli perlami a drahokamami. Čím by bol diamant, keby mu slnko nevlialo svoj jas a ligot? Ako to slnko obohacuje veci nebývalou krásou, tak aj Boh duše, keď ich prenikne svojím božským životom.
Svätej Kataríne Sienskej bolo dopriate v extáze uvidieť dušu naplnenú božským životom. Plná radostného vzrušenia sa ponáhľala k svojmu spovedníkovi a hovorila mu: „Otče, keby si vedel, aká krásna je duša, ozdobená Božou milosťou, iste by si aj kvôli jednej, tisíckrát podstúpil smrť.“
Krstom sa teda stávame krásnym človekom. Krstom sa stávame živou bunkou v Kristovom tajomnom tele, ktoré si vytvára zo svojich veriacich. Sme zapojení do deja nového Kristovho vtelenia. On to vyjadril prirovnaním: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“
Pre nás je samozrejmosťou, že ak máme vodu a dobrú vodu, tešíme sa z toho. Bolo by čudné, keby sme sa uspokojili s kalnou. Sme vďační, že sa môžeme sprchovať, že naše deti nezomierajú pre nedostatok vody.
Sme vďační, že nezomierame bez živej vody – krstu.
Krst je veľký Kristov dar. Preto sme sem dnes prišli za ním, aby nám mohol dát svoj veľký dar - svoju milosť, posilnil krstný dar vo večný život v nás. Prehĺbil naše priateľstvo s nim. Ako samaritánska žena, keď pochopila, koho má pred sebou, obráťme sa k nemu i my s radostnou dôverou a vyznajme: Verím v Boha....
Turzovka - vigília, 11.3.2023
Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1114-3-posta-nedela