Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Lv 19,1-2.17-18, 1 Kor 3,16-23, Mt 5,38-48

V spovedných zrkadlách býva náročná otázka: Dával som Pána Boha na prvé miesto?

Odpovedať na ňu je náročne i z teoretického hľadiska a samozrejme aj realizovať v živote. Niečo by nám mohlo napovedať dnešné uvažovanie nad evanjeliom.

O dnešnom evanjeliu, sa vedú po storočia diskusie, či sú jeho požiadavky uskutočniteľné. Aj my po jeho vypočutí máme pocit, že sú to zvláštne a hlavne náročné požiadavky.

Evanjelium hovorí o láske ako najvyššom zákone ľudského života. Láska k Bohu z celého srdca a láska k druhému človeku, ako k sebe samému. Realizácia tohto zákona nie je vôbec ľahká. Až do smrti sa usilujeme milovať Boha z celého srdca, a často hodinu pred opustením tejto zeme sa ukazuje, že srdce, viac ako Boha, miluje to, čo je pozemské, dočasné a puká od bolesti kvôli tomu, že sa musí rozlúčiť so zemou. A rovnako sme na tom aj my, pozostalí! Nijako sa netešíme, že ten kto nás predišiel, je už „doma“ – u Nebeského Otca!

Ešte viac problémov nám spôsobuje láska k druhému človeku, pričom nie vždy je dobre chápaná. Odborníci hovoria, že často sa dopúšťame jedného omylu: usilujeme sa milovať všetkých ľudí rovnako, pričom meriame lásku rovnakou mierou, čiže máme jednu lásku pre všetkých.

Zatiaľ čo je potrebné pamätať prinajmenšom na základné evanjeliové rozlíšenie. Ježiš delí lásku k človeku na tri kategórie: 1. na lásku k blížnemu, 2. vzájomnú lásku a 3. na lásku k nepriateľom. Všetko to závisí od toho, kým je pre nás človek, ktorého milujeme, či máme milovať

1. Blížny je každý človek, ktorý je v núdzi, okolo ktorého nemôžeme prejsť ľahostajne. Ilustráciou tejto lásky je podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. V tejto láske ide o poskytnutie účinnej pomoci druhému človeku. Preto máme súcit s ľuďmi postihnutými zemetrasením, vojnou...

2. Pán Ježiš pri Poslednej večeri zdôrazňuje: Milujte sa navzájom! Táto požiadavka sa vzťahuje na tých, ktorí nás milujú, teda je to obojstranné priateľstvo, spojenie sŕdc, vzájomné prejavovanie si lásky. Takýchto ľudí je málo. To je muž pre ženu a opačne, to sú rodičia pre deti a deti pre rodičov, to sú priatelia, to sú ľudia zamilovaní. Tu už nejde o uspokojenie potrieb danej osoby, ale o hlboké vnútorné stretnutie sŕdc oddaných Bohu.

Ale mala by to byť aj láska medzi kresťanmi, tými čo sa tu stretávame.

3. Nakoniec láska k nepriateľom, láska k človeku, ktorý nám nechce dobro, dokonca robí zlo. On nič nepotrebuje, on nás nenávidí a pomoc – keby ju dokonca aj potreboval – neprijme. Ide mu o to, aby nás potláčal.

Voči takému človeku nemôžeme použiť ani zásadu lásky k blížnemu, a tým menej zásadu vzájomnej lásky. O čo ide v tejto láske? Predovšetkým, aby sme nedovolili, aby jeho nenávisť v nás začala rásť.

Nenávisť iných vzbudzuje v človeku nechuť a túžbu odplácať sa tým istým. Ježiš hovorí o modlitbe za nepriateľov, lebo ona znemožňuje rast nenávisti. Teda nemusí ísť o akési mimoriadne preukazovanie lásky, o neustále chodenie za nepriateľom a podávanie mu ruky. Nie, tu ide o obranu vlastného srdca pred jeho nenávisťou, ktorú chce v nás roznietiť. Súčasne ide o to, aby sme silou svojej dobroty premohli zlo, ktoré je v srdci nášho nepriateľa.

Pekne to bolo vyjadrené v prvom čítaní: Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi; napomeň ho, aby si sa neobťažil jeho hriechom. Ak sa odplácame nenávisťou obťažujeme sa jeho hriechom.

Výstižne to vyjadrila účastníčka Lectio divina, ktorá povedala, že to je požiadavka dnešného evanjelia: Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. Boh totiž neodpláca zlým tomu, kto kľaje, kto ho odmieta. Naopak: Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.

Je potrebné jasne si uvedomiť tieto tri druhy lásky k druhému človeku: vzájomnú lásku, lásku k blížnemu a lásku k nepriateľom. Vždy je to láska, ale zákony, ktoré ju riadia, v závislosti od postoja druhého človeka, sú rôzne a nemôžeme si ich zamieňať.

Takže kedy dávam Boha na prvé miesto? Vždy vtedy, keď sa snažím žiť lásku k iným. Napríklad v tých troch stupňoch.

Turzovka, 19.2.2023

Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1154-7-nedela-v-cezrocnom-obdobi




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.