Zjv 7, 2-4. 9-14, 1 Jn 3, 1-3, Mt 5, 1-12a
KTO JE SVÄTÝ?
Kto je svätý? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá. Ten kto je v Božom kráľovstve.
Predtým prežívali tento život, ako ho my prežívame. Ako ho prežívali? Dá sa na to v skratke odpovedať: Žili podľa blahoslavenstiev, ktoré sme dnes počúvali. Asi súhlasíte, že najlepšie pochopíme blahoslavenstva na svätcoch. Oni ich totiž podľa svojich ľudských možnosti žili.
Tak sa zdá, že dnešných oslávencov najlepšie pochopíme ak odpovieme na otázku, kto nie je svätý!
Prichádza mi na um jedna epizódka z Francúzka. Žil tam zaujímavý chlapec, ktorý oznámil kedy zomrie (nejako ho spoznal). Od poznania dátumu smrti začal veľmi zbožne žiť. Modlil sa, robil pokánie, iných povzbudzoval k modlitbe. Po smrti – v presne predpovedaný čas – ľudia žiadali o jeho svätorečenie. Začal proces kanonizácie na diecéznej úrovni. V komisii je vždy jeden teológ, ktorý spochybňuje svätosť. Komisii položil tieto klasické otázky (ako pri každom podobnom procese):
Čim bol? Plnil si svoje stavovské povinnosti?
Odpoveď komisie:
Žiakom. Neplnil. Prestal sa učiť pripravoval sa na smrť.
Proces svätorečenia skončil. (Nemôže byť svätý, kto si neplní svoje povinnosti.)
Opačná je perlička zo života sv. Alojza. Pýtali sa ho čo by robil, keby bol onedlho koniec sveta. Odpovedal: Hral by som sa ako doteraz. Mali práve v reholi relax a venovali sa hre. Ostatní hovorili o potrebe spovede, začali by sa modliť... Alojz robil to, čo práve mal robiť podľa rehoľného poriadku.
Panna Mária prikázala deťom vo Fatime, aby sa naučili písať a čítať – v tom čase to nebolo samozrejmosťou. Nepovedala deťom aby sa pripravovali na smrť. Pritom, dve z nich onedlho zomreli. Príprava na smrť – presnejšie na Božie kráľovstvo je v plnení si tých povinnosti, ktoré máme.
Čo je našou úlohou? Pre manžela manželku plnenie si povinnosti lásky jeden k druhému. Tak ako povinnosti oca, matky, syna, dcéry... Pýtajme sa, čo Boh od nás žiada.
Turkov, Dlhá 1.11.2022