Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sir 44, 1. 4-7. 11-15, Ef 4, 1-7. 11-13, Mt 28, 16-20

Jedny české noviny uviedli, že len tretina mladých vie od ktorej udalosti sa počíta náš letopočet.

Je to možno aj vďaka médiám. Súťažiaci odpovedal: ...v prvom storočí pred Kristom. Moderátor ho opravil: ...pred naším letopočtom.

Max Kašparů v knihe: V spätnom zrkadle (s. 53) píše, že to nevie ani spomínaná tretina. Zhromaždil zaujímavé odpovede. Náš letopočet sa ráta: Od objavenia kalendára, vytvorenia písma, od objavu, že Zem obieha okolo Slnka... Dokonca aj takéto „perly“: od vzniku života na Zemi, od chvíle keď sa Slnko začalo točiť okolo Zeme a podobne.

Nezaškodí si niečo zopakovať! Poďme však k základom. Najskôr k času príchodu Cyrila a Metoda. Predstavte si, že jeden náš miništrant vedel presne rok. Druhý sa trafil do storočia. Na pozvanie Rastislava prišli k nám v roku 863. Teda 863 rokov po narodení Pána Ježiša.

Ako to tu vyzeralo? V priestore Nitry, Velehradu, Olomouca, Brna bola ani nie desatina obyvateľov (nechcem byť aj ja premúdrený – nekonzultoval som to s historikmi. Aj to som asi nadsadil). Akí boli? Nevzdelaní – nemali ani písmo, ani zákon...

Pre porovnanie. Včera mala Bratislava veľké výročie. Práve 4. júla roku 907 sa spomína prvý raz v písomných prameňoch (len 26 rokov po Viedni).

Na území našej farnosti bol v tom čase asi prales. Územie Turzovky sa nepriamo prvý raz písomne uvádza v darovacej listine uhorského kráľa Bela IV. trenčianskemu županovi Bohumírovi, synovi Sebeslava, ktorému kráľ v roku 1244 daroval akúsi zem Kysuca ležiacu na uhorskom konfíniu. Pravdepodobne v priebehu 15. storočia sa pri Predmierskom potoku začala formovať rovnomenná osada. Písomne pramene dokladajú, že v tejto oblasti sa už koncom 15. storočia pohybovalo valašské obyvateľstvo, ktoré našlo v riedko osídlených horských oblastiach ideálne podmienky pre svoj spôsob života.

V čo verili? Perúna – po slovensky aj Parom (doteraz ho hrešia) – bol bohom hromu. Vyháňali Morenu, vily – tancovali na čistinkách a aj vode a mátali ich svetlonosi.

Trochu som popísal ako to v čase Cyrila a Metoda vyzeralo u nás. V akej spoločenskej klíme vyrastali Cyril a Metod? Mali už 300 rokov chrám Hagia Sofia (532–537)!? Aké vyzerali popri ňom naše rotundy?!

Ponukám niečo o nich z brožúrky: Obrad prijatia a uctenia relikvií sv. Cyrila.

Mesto, v ktorom sa narodili dvaja svati bratia, je terajšia Thesalonika, ktorá v IX. storočí bola dôležitým obchodným a politickým strediskom byzantského cisárstva a zaujímala význačne miesto v intelektuálnom a spoločenskom živote tej balkánskej oblasti. Pretože ležala na hranici slovanských oblastí, istotne mala aj slovanské meno: Solún.

Metod bol starším z bratov; jeho krstné meno pravdepodobne bolo Michal. Narodil sa medzi rokom 815 a 820. Mladší Konštantín, neskoršie lepšie známy pod rehoľným menom Cyril, prišiel na svet roku 827 alebo 828. Ich otec bol vysokým úradníkom cisárskej správy. Spoločenské postavenie rodiny otváralo obom bratom podobnú kariéru. Na ktorú ostatne Metod aj nastúpil, dosiahnuc úrad archonta, čo znamená správcu jednej z pohraničných provincii, v ktorej žilo mnoho Slovanov. Predsa však už okolo roku 840 sa jej vzdal, aby sa mohol uchýliť do jedného z kláštorov na úpätí hory Olympu. ktorá bola vtedy známa pod menom Svätá Hora.

Brat Cyril študoval s mimoriadnym úspechom v Byzancii, kde prijal kňazské svätenie, keď predtým rozhodne odmietol význačnú politickú funkciu. Pre jeho vynikajúce dary a náboženské a kultúrne vedomosti boli mu už v mladom veku zverené chúlostivé cirkevné úlohy; bol knihovníkom archívu pri veľchráme Svätej Sofie v Carihrade a zároveň mal významnú funkciu sekretára patriarchu tohože mesta. Čoskoro však ukázal, že sa chce vzdať týchto úradov, aby sa mohol venovať štúdiu a kontemplatívnemu životu ďaleko od akýchkoľvek ctižiadostivých cieľov. Tak sa skryl a uchýlil do jedného kláštora na pobreží Čierneho mora. Keď ho tam po šiestich mesiacoch našli, presvedčili ho, aby sa ujal vyučovania filozofických odborov na Vysokej škole v Carihrade. Pre svoje vynikajúce vedomosti si získal prímenie Filozof, s ktorým je dodnes známy. Neskoršie ho cisár i patriarcha vyslal k Saracénom. Keď splnil toto poslanie, odišiel z verejného života, vyhľadal staršieho brala, aby s nim žil ako mních. Ale znovu spolu s nim bol zaradený do jednej byzantskej delegácie, vyslanej ku Chazarom, ako odborník pre náboženské a kultúrne otázky. Počas svojho pobytu na Kryme neďaleko Chersona, boli presvedčení, že objavili chrám, v ktorom bol pochovaný sv. Klement Rímsky. pápež a mučeník, poslaný do vyhnanstva do tých vzdialených krajín; dostali jeho telesné pozostatky a vzali ich so sebou Tieto pozostatky potom sprevádzali dvoch svätých bratov na ich nasledujúcej misijnej ceste na Západ až do chvíle, keď ich mohli slávnostne uložiť v Ríme a odovzdať ich pápežovi Hadriánovi II. Udalosť, ktorá mala rozhodnúť o celom priebehu ich života, bola žiadosť kniežaťa Rastislava z Veľkej Moravy; obracal sa ňou na cisára Michala III., aby poslal jeho kmeňom „biskupa a učiteľa... ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru v ich jazyku". Boli vyhraní svätí Cyril a Metod, ktorí to ochotne prijali. Polom sa vydali na cestu a prišli na Veľkú Moravu - štát, ktorý vtedy zahrnoval rôzne slovanské kmene v Strednej Európe, na križovatke vzájomných vplyvov Východu a Západu - pravdepodobne už v roku 863; medzi tými kmeňmi rozvíjali to poslanie, ktorému obidvaja venovali zvyšok svojho života, vyplneného cestami, strádaniami, utrpením, nepriateľstvom a prenasledovaním; u Metoda dokonca došlo až k ukrutnému uväzneniu. To všetko znášali so silnou vierou a nezdolateľnou nádejou v Boha. Dobre sa totiž pripravili na úlohu, čo im bola zverená: priniesli so sebou knihy Svätého písma, nenahraditeľné pre slúženie posvätnej bohoslužby, ktoré pripravili a preložili z gréčtiny do staroslovienčiny a ktoré boli napísané novou abecedou, vypracovanou Konštantínom - Filozofom a dokonale zodpovedajúce výslovnosti toho jazyka Misijnú činnosť oboch bratov sprevádzal výrazný úspech, ale pochopiteľne aj ťažkosti, ktoré robili novým misionárom susedné latinské cirkvi, ktoré tam predtým ohlasovali kresťanstvo.

Asi po troch rokoch, počas svojej cesty do Ríma, sa zastavili v Panónii, kde im slovanský knieža Koceľ, ktorý ušiel z dôležitého občianskeho i náboženského strediska Nitry, poskytol pohostinné prijatie. Odtiaľto sa potom po niekoľkých mesiacoch vydali do Ríma spolu so svojimi žiakmi, ktorých chceli dať vysvätiť za kňazov. Ich cesta viedla cez Benátky; tam boli podrobení verejnej diskusii o novátorskej misijnej zásade, ktorú uplatňovali. V Ríme ich veľmi milo prijal pápež Adrián II., ktorý medzitým nastúpil po Mikulášovi I. Schválil slovanské bohoslužobné knihy a nariadil ich slávnostne položiť na oltár v chráme Panny Márie pri jasličkách, dnes nazývanom Hlavnou bazilikou Panny Márie a odporúčal, aby ich žiaci boli vysvätení za kňazov Toto obdobie ich námah sa skončilo viac než priaznivo. Metod však musel sám nastúpiť na nasledujúcu etapu, lebo jeho mladší brat ťažko ochorel a len-len že mal čas zložiť rehoľné sľuby a obliecť si rehoľné rúcho, lebo krátko polom. 14. februára 869 v Ríme zomrel. Sv. Metod zostal verný slovám, ktoré mu sv. Cyril povedal na smrteľnej posteli: „Hľa. brat. dvoma spoločníkmi sme boli, ťahajúcimi jedinú hrazdu; ja na hrude padám končiac svoj deň; ale ty veľmi miluješ Horu, to viem, neopúšťaj pre Horu tvoje učenie, lebo čim môžeš byť skorej spasený?

Bol vysvätený za biskupa starobylej panónskej diecézy, menovaný za pápežského legáta ad gentes (pre slovanské národy), prevzal cirkevný titul obnovenej biskupskej stolice v Sneme.

Metodovu apoštolskú činnosť prerušili politicko-náboženské spory, ktoré vyvrcholili v jeho dvojročnom väzení; bol obvinený. že si prisvojil biskupskú právomoc druhého. Až po osobnom zásahu pápeža Jána VIII. bol prepustený na slobodu. Aj nový panovník Veľkej Moravy, knieža Svätopluk, sa nakoniec stal protivníkom Metodovho pôsobenia; odporoval slovanskej bohoslužbe a Rímu naznačoval, že má pochybnosti o pravovernosti nového arcibiskupa. V roku 880 Metod bol znova pozvaný ad limina apostolorum, na návštevu do Ríma. aby celý problém ešte raz osobne predložil Jánovi VIII. Vo Večnom meste bol pozbavený obvinenia a od pápeža dosiahol vydanie buly Industriae tuae, ktorá aspoň v podstate navrátila slovanskej bohoslužbe prednostné práva, ktoré jej dal jeho predchodca Hadrián II.

Metodovi sa dostalo podobného uznania dokonalej právoplatnosti aj od byzantského cisára a od patriarchu Fócia, ktorý bol v tej dobe v plnom spoločenstve s Rímom, a to počas, jeho cesty do Carihradu v rokoch 881 a 882. V posledných rokoch svojho života sa venoval predovšetkým prekladom Svätého písma a bohoslužobných kníh. Ďalej prekladom diel cirkevných Otcov, ako aj zbierke cirkevných a občianskych byzantských zákonov, nazývaných Nomokánon. Starosť o pokračovanie započatého diela ho viedla k tomu, že vybral za svojho nástupcu učeníka Gorazda. Zomrel 6. apríla 885 v službe Cirkvi, ktorú vybudoval u slovanských národov. Prezieravá činnosť, hlboké a pravoverné učenie, vyrovnanosť, oddanosť, apoštolská horlivosť a neohrozená veľkodušnosť mu získali uznanie a dôveru rímskych pápežov, carihradských patriarchov, byzantských cisárov a rôznych kniežat nových slovanských kmeňov. Preto sa Metod stal vodcom a právoplatným pastierom Cirkvi, ktorá v tej dobe zapustila korene v spomenutých národoch; je uctievaný od všetkých, spoločne s bratom Konštantínom, ako hlásateľ evanjelia a učiteľ, poslaný Bohom a svätým apoštolom Petrom a ako základ plnej jednoty medzi novozaloženými a starobylými cirkvami. Preto „muži i ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i nevoľní. vdovy i siroty, cudzinci i domáci, zdraví i chorí" všetci tvorili zástup, ktorý so slzami a so spevmi odprevádzal dobrého učiteľa a pastiera k hrobu, lebo on „sa stal všetkým všetko, aby aspoň niektorých získal".

Solúnski bratia sa veľa zriekali v prospech svojej misie. Nevieme si možno ani predstaviť v akom luxuse vyrastali v porovnaní so životom na Veľkej Morave. Poprední mužovia špičkovej civilizácie prišli medzi analfabetov. Veľa vytrpeli. Možno preto malo ich dielo taký úspech.

Napriek politickým machináciám a otrasom pretrvalo dodnes.

Ani si nevieme predstaviť, aké úžasne by bolo pre ďalší vývoj Európy i sveta keby tu v srdci Európy pretrval taký veľký štát aký bol za čias Cyrila a Metoda a keby sa držal kultúry a viery, ktorú doniesli Cyril a Metod.

Turzovka, 5.7.2022

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.