Sk, 12,1-11, 2 Tim 4, 6-8. 17-18, Mt 16, 13-19
Profesor matematiky hovorí, že študovať tento odbor sa rozhodol preto, lebo bol zaľúbený do matikárky.
Športovci hovoria, že sa rozhodli pre šport, lebo mali veľké idoly, ktoré chceli nasledovať.
Toto nasledovanie je zvyčajne spojené s obetami, veľkou námahou. Asi preto sa častejšie nasledujú nevhodné príklady. Naša ľudová múdrosť hovorí: „Ruka ruku myje”. Stotožníme sa s touto myšlienkou ak sledujeme správanie niektorých ľudí. Objaví sa jeden skorumpovaný človek, za krátky čas zistíme, že má okruh jemu podobných. Vidíme to v malom – jeden žiak dokáže rozložiť celú triedu. Ako keby sa zlo priťahovalo. Nie sú to len „priatelia z mokrej štvrte“, ale aj mafiáni, skorumpovaní politici, sudcovia, policajti..., ktorí si vzájomne kryjú chrbát podľa hesla „ruka ruku myje“. Sila zla spočíva v jeho organizovaní.
Čo sa s dá tým robiť?
Dnes máme slávnosť veľkých osobnosti – apoštolov Petra a Pavla. Ako nám môžu pomôcť v načrtnutom probléme?
Pán Ježiš sa postaral, aby bolo organizované aj dobro! Keď Peter vyhlásil svojho Majstra za Božieho syna a Mesiáša (Záchrancu), Ježiš mu povedal: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Potom po trojnásobnom vyznaní lásky a oddanosti Ježišovi sa stáva najvyšším pastierom Cirkvi. Dostal poverenie: „Pas moje ovce! – teda všetkých veriacich. Vedie tak všetkých, ktorí chcú dobro, organizuje spoločenstvo snažiace sa o dobro.
Prirodzene, Ježiš si je vedomý a aj to vyhlásil, že to nebude jednoduché. Petrovi hovorí: Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.
A tak je tu, či chceme, alebo nie, boj o dobro. Lebo sa organizuje aj zlo!
Pán Ježiš dal prisľúb, ktorý trvá už 2000 rokov: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Cirkev nepremôže zlo.
Hneď prvým dôkazom toho je druhý dnešný oslávenec Pavol. Sám sa priznal k organizovaniu zla. Galaťanom píše: „Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.“
Dobro u Pavla zvíťazilo. Na sklonku života pred svojim žiakom Timotejom konštatuje: „Milovaný, ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“
Dnes sa preto radujeme, že patríme do jedinej organizácii na svete, ktorú zlo nikdy nepremôže. Môže však premôcť jednotlivých členov, keď zostanú izolovaní od spoločenstva. Ak sa prestanú so spoločenstvom modliť, ak sa prestanú so spoločenstvom schádzať okolo oltára, ak spoločenstvo nebudú podporovať, vtedy sa veľmi ľahko stanú korisťou zla. Preto je naším životným poslaním, aby sme žili v Cirkvi, posilňovali sa, a pomáhali Cirkvi, aby nikoho nestratila.
Uvedomujeme si:
Veriť v človeka – umrie nám,
Veriť v ideológiu – biť sa za to čo ďalšia generácia odsúdi.
Veriť v Cirkev – znamená žiť a dokonca stále.
Turzovka, Turkov, 29.6.2022