Dan 7,13-14, Zj 1,5-8, Jn 18, 33 b-37
Je potrebný kráľ?
Pod pojmom „kráľ“ myslím: niekto vedúci, zodpovedný, nejaký poriadok. Alebo každá autorita, moc, je zbytočná a pravdu majú anarchisti, ktorí všetko popierajú? Teraz ich nahrádzajú sčasti liberáli.
Vieme, že v prírode je u živočíšnych druhov hierarchia. Napríklad pri veľkom sťahovaní prežúvavcov v Afrike sú to skúsené samice, ktoré stádo bezpečne vedú. Ak vo vlčej svorke odstrelia alfa samca, nastane chaos, ktorý spôsobí bezbrehé lovenie a často aj zánik svorky, ktorá tak stratí zdroj obživy. Alfa samec držal svorku pod kontrolou.
Potrebuje to aj človek, ktorý sa neriadi iba pudmi, ale má rozum?
Ako je to v rodine?
Ukazuje sa, že ak v nej chýba hlava, rodina prestáva byť funkčná.
Ako v obci?
Ak má vedenie, ktorému záleží na dobre občanov, prosperuje.
Ako v štáte?
Ak v jeho čele sú ľudia, ktorí hľadajú len prospech, myslia na preferencie, napríklad teraz v čase pandémie nerobia opatrenia, lebo sa boja, žeby stratili priazeň, počúvajú ulicu, taký štát nemôže prosperovať! Samozrejme, mnohým sa páči taký štátnik, ktorý vie pekne rozprávať, dobre komunikuje, lichotí... Život však ukazuje, že štát potrebuje vedenie. Prirovnajme si to takto: Ak do polovice minulého storočia žili ľudia na svojich poličkách, nepotrebovali nejakú zvláštnu pomoc štátu. Ale postupne došlo k zmene. Napríklad z Dlhej (filiálka našej farnosti) chodili ženy do Slovenky takmer dve hodiny peši. Mnohí si to ešte pamätajú. Neboli cesty, sami si ich nemohli vybudovať. Potrebovali k tomu štát. Rovnako k elektrifikácii a ďalším veciam Tak to bolo aj v iných častiach našej farnosti.
Chtiac-nechtiac si uvedomujeme, že potrebujeme „kráľa“ – niekoho kto sa bude starať o veci verejné.
Ako v Cirkvi?
Prečo si myslíme, že v Cirkvi to tak nemusí byť?! Neuvažujete tak? Myslím, že väčšina pokrstených sú anarchisti (liberáli). Sami si stanovujú pravidla bytia v cirkvi. Sú pokrstení, boli na 1. sv. spovedi, prijímaní, niektorí aj birmovaní a potom si už sami stanovujú podmienky a pravidla. Chcú dokonca meniť Cirkev, miesto toho, aby sa menili oni. Je to asi tak, ako keby si občania dali zaviesť elektriku, plyn..., ale nechceli zaň platiť, nechali postaviť cesty, ale potom určovali pravidla premávky – to by bolo havárií!
Akonáhle by Cirkev upustila od Kristových zásad, nie je soľou. Kristus hovorí:„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. (Mt 5:13)
Vidíme to v niektorých kresťanských spoločenstvách. Domnievali sa napríklad, že ak pripustia partnerské manželstva, získajú. Nestalo sa. Stratili. V Anglicku napríklad mnohí preto vstupujú do Katolíckej cirkvi.
Život v Cirkvi prežívame vo farnosti. Aj farnosť musí mať svojho „kráľa“. Ináč by bol chaos a úplný rozpad farnosti. Bola by farnosť bez farára? V niektorých krajinách, pre nedostatok kňazov, to tak je. Ale je to len živorenie. V našom prostredí máme správcov farnosti. Ich úlohou je riešiť aj nepopulárne veci. Nemôžu sa riadiť iba chcením farníkov.
Žijeme v kráľovstve tohto sveta. Nezabúdajme však na Božie kráľovstvo, Ježiša Krista – Kráľa. On povedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Ale je vo svete! Pán Ježiš sa ku kráľovstvu prihlásil. Keď sa ho Pilát pýtal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ.
Podstatou jeho kraľovania je hľadanie pravdy. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. (Jn 14:6). Preto Pilátovi i nám hovorí: Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
Preto počúvame Krista.
Turzovka, Turkov, 21.11.2021
Pozrite tiež: