Uvedenie do bohoslužby:
Slávnosť zoslania Ducha svätého je vlastne oslava narodenín cirkvi. Na Turíce sa Cirkev pôsobením Ducha svätého verejne zjavila svetu.
Máme tu česť, že sme členovia Cirkvi. Otvorme sa pre dary Ducha svätého, aby sme svoju Cirkev dobre reprezentovali.
Uvedenie do čítaní:
- Sk 2,1-11
Prvé čítanie dnes hovorí o historickom, viditeľnom zoslaní Ducha svätého. Je to katechéza prvotnej cirkvi o tom, ako pôsobí Duch svätý.
- Gal 5,16-25
Druhé čítanie hovorí aj keď o neviditeľnom, ale stálom pôsobení Ducha svätého v dnešnej dobe, i v nás.
- Jn 15,26-27;16,12-15
Počúvajme teraz pozorne, ako hovorí o svojej ďalšom pôsobení Pán Ježiš: skrze Ducha pravdy nás naďalej vedie a stále učí.
DARY DUCHA SVÄTÉHO
Za pôsobenia v Banskej Bystrici som mával stretnutia s pracujúcou mládežou. Raz na popolcovú stredu sa spontánne rozhovorili o receptoch a jedlách.
Asi máte tiež tu skúsenosť, že človek rád hovorí o tom, čo mu najviac chýba. Ako v tomto prípade, keď má hlad, aspoň myslí naň a hovorí o ňom.
V dnešnej dobe sa hovorí hodne o duchu. Je to snáď znamenie, že dnešným ľuďom chýba duch, i Duch Boží a začínajú ho hľadať? Možno!
Ešte nedávno nebolo vôbec módne hovoriť o duchu. Popierala sa i duša v tele a všetko živé i neživé sa vysvetľovalo na spôsob dobre, či menej dobre fungujúcich strojov, mechanizmov.
Dnes sa to obracia. Atraktívne sú rôzne orientálne spirituality, vznikajú nové vedné obory na výskum ľudskej duše.
Aj slovo duch sa často používa v prenesenom význame. Hovorí sa o duchu doby - trebárs „duch pôžitkárstva“ - „duch sebectva“ – „duch stádovitosti“. - Hovorí sa o tom v akom duchu pôsobí tlač, rozhlas, televízia.
Hovorí sa, že rokovanie prebiehalo v duchu vzájomného porozumenia. Neviem či sa tu dá hovoriť o „duchu“, ale snáď áno. Čo som popisoval, nie je totiž hmotné.
Pán Ježiš, a po ňom i jeho cirkev, hovorí tiež o Duchu - o Duchu svätom a jeho pôsobení. V tomto prípade je duch zosobnený.
Biblia už na prvých stránkach hovorí: Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami (Gn 1,2). Stvorenie je dielo Božieho Ducha.
Biblia kladie na začiatok ľudského vývoja rozprávanie o stavbe babylonskej veže (Gn 11,4), ktorí hovorí o tom, ako Duch Boží kríži plány ľudskej pýchy a spupnosti.
Toto rozprávanie, ktoré sa môže čítať na vigíliu Slávnosti zoslania Ducha Svätého, je príbeh z knihy Genezis. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Stvoriteľ je nepriateľom jednoty medzi ľuďmi, keď sa rozhodol pomiasť ich jazyk a prekaziť ich stavebné zámery. Veď čo zlého je na rozhodnutí postaviť si mesto s vežou?! Je snáď zlé, ak chcú ľudia držať pohromade?! V zámere postaviť vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, je do istej miery možné vycítiť zvrátenú ambíciu byť ako Boh, ktorú do ľudského srdca zasial ľstivý had (viď Gn 3,4).
V samotnom texte sa však nikde nespomína, že by sa stavbou veže siahajúcej do neba ľudstvo výslovne chcelo stať Božím konkurentom. Prečo teda Bohu tak vadí, že všetci majú jeden jazyk, vytrvalo idú za uskutočnením svojich zámerov? Veď Boh je otcom všetkých ľudí, má rád všetkých, chce aby boli jednotní!
Niektoré biblické výklady čítajú tento úryvok vo svetle správy o stvorení, kde Boh požehnal ľudí a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte...“ (viď Gn 1,28). Ak čítame príbeh o stavbe veže v tomto svetle, môžeme v ňom uvidieť neochotu ľudstva plniť túto úlohu. Pán ľuďom zveril poslanie naplniť zem, no oni sa rozhodli, že sa osadia na rovine, ktorú si sami vyhliadli, a postavia si mesto a vežu, aby sa neroztratili po celej zemi. Ľudia v krajine Senár sa uzatvárajú do seba, ktorá môže vyústiť len do egoizmu. Nemysli na poslanie, ktoré dostali od Boha!
Babylonská veža je o stavbe ľudskej pýchy a sebectva, snahy pretromfnúť všetkých ostatných.
Prastarý blízkovýchodný príbeh ani po tisícročiach nestráca na aktuálnosti.
Naopak, „babylonský vírus“ naďalej prežíva v tých najrozmanitejších mutáciách. Niekedy sa prezlečie za politickú ideológiu a hubí všetkých, ktorí si trúfajú vyznávať iné hodnoty než lacný blahobyt v meste s vysokou vežou. Inokedy sa naopak zahniezdi na rovine tých najzakladanejších medziľudských vzťahov (partnerstvo a rodina), kde vidíme snahu žiť len pre seba podľa hesla: My sa máme dobre, čo nás po iných. Alebo: My si zadovážime psíka, čo nás je po tom čo žiada Stvoriteľ! My si staviame mrakodrapy, my sa máme dobre – čo nás je po ostatných! Viete ako to končí so sankciami voči agresorom: Nemôžme na ne pristúpiť, znížila by sa naša životná úroveň. Alebo: Rokovania budú obchodné. Nebudeme hovoriť o ľudských právach. Ide nám o obchod!
Babylonská veža je tiež o budovaní života bez Boha. Zachytili ste ako prisťahovaná žena do Talianska dosiahla, že súd jej dal za pravdu a museli dať dole kríž z triedy, lebo to urážalo jej syna. A naopak v Nemecku museli pre jedného mohamedanského chlapca vybudovať modlitebňu v škole. Možno viete, že sme mali problémy s tým, že na našich minciach je kríž. Ešteže nám ho nežiadali zrušiť na štátnom znaku!
Volá sa to odborne sekularizovaný svet, teda zosvetštený. To by nás až tak nemuselo mrzieť. Bolieť by nás malo to, že my sme nakazení „babylonským vírusom“.
Plánujeme život s Bohom? Podľa čoho sa rozhodujeme? Prežívame život s Bohom? Pýtame sa čo Boh od nás očakáva
Nech nás naplní a chráni pred „babylonským vírusom“ ten istý Duch, ktorý v deň Turíc zjednotil Partov, Médov, Elamčanov, Mezopotámčanov, Židov, Egypťanov, Rimanov, Kréťanov, Arabov... i mnohých ďalších, takže svorne vo svojich vlastných jazykoch počúvali o veľkých Božích skutkoch (viď Sk 2,1-11).
Ale už Starý zákon pozná nielen silu Božieho Ducha, ktorý marí ľudskú zlobu, ale pozná i Božiu oživujúcu silu. Prorok Ezechiel (37,14) píše: Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán som to riekol a splnil,“ hovorí Pán. Nech aj nás oživuje!
V Novom zákone stojí pred nami Kristus, ktorý ponúka a zosiela svojho Ducha. Potom vyrastajú nové a nové generácie kresťanov do krásy všade tam, kde Ducha svätého prijímajú.
V každej generácii, v každom jednotlivom človeku, v tebe, v mne, v nás všetkých sa dejú hotové divy, keď sa Božiemu Duchu neuzatvárame, keď v ňom rastieme.
Divy, ktoré sú opakom babylonskej záhuby ak:
- Dokážem chápať druhého, i keď má iné názory.
- Dokážem robiť spolčene a tak urobiť niečo dobré.
- Dokážem vytvárať priateľstvo, spoločenstvo, dobré súžitie.
- Dokážem zdeptaným vrátiť životný elán.
- Dokážem hýriť dobrými nápady, fantáziou, vtipom, vynaliezavosťou.
- Dokážem dary Ducha svätého prijímať a spolupracovať s nimi.
Dokážem ... naozaj dokážem?
Pripomeňme si dary Ducha svätého: Dar múdrosti, rozumu, rady, sily, vedomosti, zbožnosti a bázne Božej.
Ako pôsobí v nás? Ako prúd v žiarovke - niekde 25 W, v iné 500 W. Je ho toľko, koľko odoberáš, používaš.
Čo teda máme robiť, aby tento tvorivý Duch bol v nás, mezi nami, aby Turíce pokračovali v nás?
Odpoveď je jednoduchá: Je treba robiť presne to isté, čo robila prvotná obec: „Zotrvávali v jednomyseľnosti a v modlitbe spoločne s Máriou...“
Je teda treba:
- Jednomyseľnosť: Kde sú hádky, nie je miesto pre holubicu Ducha svätého.
- Modlitba: - Vyplatí sa o dary Ducha svätého často sa ju modliť.
- Ísť s Máriou: - Ona je živý vzor duchovnej osoby, plnej milosti a Ducha svätého.
Spolu s Márií poďme za Ježišom.
Turzovka, 24.5.2015