Ex 16,2-4.12-15, Ef 4,17.20-24, Jn 6,24-35
Možno máte lepšiu pamäť, ako ja a budete si pamätať televízny seriál z pred asi 15 rokov, v ktorom starý otec hovorí vnukovi: „Syn môj, keby za mojich mladých čias boli automatické práčky a polotovary, ani sa nežením".
Nuž, ak starý pán vnímal manželku len ako práčku a kuchárku, jeho pohľad na manželstvo bol veľmi úbohý. Myslím, že väčšina z Vás chápe, že manželstvo má oveľa vyššie ciele a môže dať oveľa viac, oveľa väčšie istoty, než uvarený obed a opranú bielizeň. Muž, či žena totiž do manželstva ponúkajú svojmu partnerovi nielen nejakú tú „službičku", ale celého seba, svoje telo i svoju dušu, svoj rozum, city, ba i svoj život. Časť z toho vyjadrila istá moja kolegyňa slovami: „Ak ti je ťažko, tak sa predsa nepritúliš k automatickej práčke".
A o čosi podobné ide aj Ježišovi v jeho rozhovore so zástupom, ako sme ho počuli v dnešnom evanjeliu. Vytýka ľuďom, ktorí ho hľadajú, že ich pohľad naňho a na to, čo im ponúka je veľmi obmedzený. Hovorí, že im môže a chce dať oveľa viac, než po čom oni túžia.
Nasledovať Ježiša len kvôli nasýteniu chlebom, ako to bolo u zástupu, je podobné podcenenie vzťahu, ako ženiť sa len preto, lebo mi nemá kto oprať. Na to si stačí kúpiť spomínanú automatickú práčku. Podobne na telesné nasýtenie stačí pracovať na poli. Netreba chodiť za Božím Synom. Ak za ním zástupy - masy idú, ak ho nasledujú, tak by im malo ísť o čosi vyššie. O pokrm pre ich duše. O náuku, ktorá dá zmysel ich životu. O učenie, po poznaní ktorého, už netreba hľadať niečo pravdivejšie, lebo tu učí Pravda sama. Túto skutočnosť Ježiš vyjadruje slovami: „Kto prichádza ku mne, nebude viac hladný a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný".
Ale to ešte stále nie je všetko, čo Ježiš svojim nasledovníkom ponúka. To niekedy dočasne urobí aj dobrý umelec. Ježiš im - a teda nám - chce dať nielen svoje učenie, ale seba samého. On za nás dáva svoj život. On sa nám dokonca dáva za pokrm, ktorý nám každodenne, alebo aspoň raz do týždňa pripomína jeho sebazničenie z .lásky k nám. Lebo Eucharistia - sv. omša je spomienkou, pripomenutím, ba sprítomnením obety jeho života za nás. Je to neprestajné odovzdávanie svojho života nám - cez sv. prijímanie. Ježiš to vyjadruje slovami: „Lebo boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život". Ježiš nám teda cez Eucharistiu - Sviatosť Oltárnu - ponúka podiel na jeho božskom, čiže večnom živote. A toto je vrchol lásky. Toto nemôže dať nikto iný - podiel na svojom živote, alebo život večný. Ježišov život je stály – večný! To je neporovnateľne viac, než môže dať akákoľvek ľudská láska. Ako hovorí istý svätec (Tomáš Aquinský): „Bože, aký si veľký, ale viac si nám dať nemohol, aký si múdry, ale viac si nám dať nevedel". Z toho vyplýva, že ísť za Ježišom len preto, aby nám dal najesť, ako to urobili zástupy v Kafarnaume, je strašne smiešne, hlúpe a podceňujúce.
A teraz by bolo na mieste uvažovať o tom, čo mňa vedie za Ježišom, čo ja od neho očakávam? Čo si myslím, že mi dáva jeho náuka, vzťah k nemu? O čo ho prosím o čo mi ide pri mojich modlitbách? Je to dialóg s osobou, ktorú milujem, alebo je to len žobronenie o niečo materiálne a malicherné: „Pane, daj, aby som v škole nebol vyvolaný k tabuli; Pane, daj, aby mi mama dala peniaze na tie perfektné šaty; Pane, daj, aby mi môj šéf napísal väčšie prémie; aby som mala aspoň toľko ako moja susedka, aby Dukla vyhrala nad Slovanom atď.". Naozaj, ako často sa vôbec modlím? Spomeniem si niekedy aj počas dňa na toho, ktorý ma má tak rád, že za mňa dal svoj život?
A môžeme v otázkach pokračovať ďalej: „S akým pocitom chodím na spoveď? Čo ma najviac mrzí? To že tam pred kňazom musím na seba všetko povedať - a čo si o mne pomyslí; alebo to, že som si niektorými vecami pokazil svoj život; alebo, že takto by som mohol ísť po pekla; alebo ma mrzí to, že som neveril radám milovaného Ježiša a zradil hol
Čo ma priviedlo aj dnes sem, do kostola...? Čí iba materiálne, dočasné túžby o splnenie ktorých chcem aj dnes ako vždy prosiť, alebo vzťah lásky k môjmu Pánu a Bohu, Učiteľovi a Bratovi. Čo mu chcem dať - mäso v piatok a omšu v nedeľu, nejaký ten „očenášik" ráno a večer, alebo celý svoj život prežitý podľa jeho prikázaní?
Koľkokrát poviem Ježišovi - „Pane, som tak rád, že ťa mám. Že vôbec si" Nie ďakovať preto, že nám to a to dal, alebo preto, že je, že ma má rád a ja ho tiež môžem mať rád!
Možno je tých otázok priveľa, ale mala to byť malá pomôcka k tomu, aby sme spoznali, prečo my, prečo ja idem za Ježišom?
Možno, ak sme trochu uvažovali a boli k sebe úprimní, uvedomili sme si, že sa veľmi podobáme ľuďom, ktorí v Kafarnaume hľadali Ježiša len kvôli rozmnoženému chlebu. To síce nie je ideálne, ale ak je sme si súčasne uvedomili, že takto vlastne Ježiša zhadzujeme a podceňujeme a ak to chceme zmeniť, tak je to prvý krok k tomu, aby to ideálne bolo.
Ak si totiž manžel aj po rokoch manželstva uvedomí, že doteraz mal svoju manželku len za práčku a kuchárku, a zmení svoj postoj k nej, je to vždy čosi fantastické. Ich vzťah sa zrazu stane krajším hodnotnejším, a úžasne obohatí jeho život. Ak si manželka možno tiež až po rokoch manželstva uvedomí, že svojho muža podcenila a že jej môže dať oveľa viac, než finančnú istotu, je to podobne fantastické. Ale najfantastickejšie je, ak si kresťan aj po rokoch svojho náboženského života uvedomí, že podcenil Ježiša a zmení svoj postoj k nemu! Ak to totiž urobí, a začne budovať svoju vieru na osobnom vzťahu lásky k Bohu, jeho život - náš život nadobudne úplne nové dimenzie, o akých sa nám ani nesnívalo. Ako hovorí žalmista: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán!" Neváhajme a skúsme, bratia a sestry.
Lebo ak neskúsime, a ostaneme v našom vzťahu k Bohu pri pozemských túžbach, bude sa naše náboženstvo celý život podobať dedkovi, ktorý by sa neženil, keby boli automatické práčky a polotovary. A také náboženstvo, ako ani také manželstvo človekovi nie ja na nič. A preto sa ho človek rád a rýchlo zbaví. Aj my svojej viery. Pre tých , ktorí skúsili, viera (náboženstvo) už nie je len príťaž, alebo zvyk, ale celoživotný vzťah k Bohu, ktorý napĺňa, ktorý dáva zmysel životu, ktorí ukazuje najkrajšie perspektívy, aké si človek môže predstaviť. Želám Vám podobnú skúsenosť. Amen.
Vladimír Slovák
Pozrite tiež: