Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

2 Král 4, 42-44, Ef 4,1-6, Jn 6,1-15

Voľne žijúce slony africké v priebehu 24 hodín spia iba dve hodiny.

Do takzvanej REM fázy spánku, ktorú charakterizujú rýchle pohyby očí a sny, sa slony dostanú raz za každé tri až štyri dni. Vtedy spia v ľahu a nie postojačky. Niekedy však samice slona zostali hore aj niekoľko dní v jednom kuse. Dôvodom je aj to, že musia skonzumovať obrovské množstvo potravy. Slony v zoologických záhradách prespia viac, asi štyri až šesť hodín denne. Asi nemajú toľko starosti so zháňaním potravy.

Tak ako život živočíchov, aj náš každodenný život je naplnený starosťami o živobytie. Každý rozumný človek sa stará o to, aby žil. V každom človeku je vrodená túžba po živote. Nikto nechce zomrieť od hladu. Preto nám môže byť sympatické dnešné evanjelium. Pán Ježiš, ako nám ho opisuje evanjelista svätý Ján, nemyslel na seba, ale povedal apoštolovi Filipovi: „Kde nakúpime chleba , aby sa títo ľudia najedli?“

Badáme veľkú starostlivosť Ježiša o ľudské potreby. Uzdravuje, je súcitný. Človek však nie je iba robot, ani len živočích. Ľudia kvôli počúvaniu Ježiša zabudli aj na hlad. A Ježiš vníma kompletne celého človeka.  A tak sme pred týždňom videli, že má pochopenie pre odpočinok a dnes je nám znova blízky, lebo má porozumenie pre hlad. Určite je to príjemnejší pohľad na Ježiša, ako keby povedal: Čo mňa po ich hlade. Nech sú radi, že ma môžu počúvať a o jedenie nech sa starajú sami. Ja mám plniť len náboženské potreby a nie telesné. Bol by nám takýto Ježiš sympatický? Možno nejakej čudne zbožnej duši, ale vo všeobecnosti určite nie.

Ježiš vie, že hladný človek nemyslí na Boha, ale na svoj žalúdok. Je to aj dejinná skúsenosť Cirkvi, že na miestach, kde hlásala Božie slovo, snažila sa pomôcť aj ľudskej biede a hladu. Misionári vždy pomáhali, a aj teraz pomáhajú, pri zvyšovaní životnej úrovne po stránke telesnej i duchovnej. Preto sa s Cirkvou často spája slovo charita - praktická láska.

Evanjelista píše: Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“

Jačmenný chlieb bol lacný pokrm, ktorý vyzeral ako placka o priemere 20 centimetrov. Päť takých placiek a dve ryby potreboval chlapec na nasýtenie. Ale on ich dal do rúk Pána Ježiša a on urobil zázrak. Apoštolom povedal: Usaďte ľudí. A potom nad chlebmi a nad rybami vyriekol slová vďakyvzdávania a tým ich rozmnožil a rozdával sediacim, koľko kto chcel a všetci sa nasýtili. A ľudia, ktorí tento zázrak na vlastné oči videli a vlastnými ústami skúsili, uverili, že Ježiš je ten Prorok, ktorý má prísť na svet, a preto ho hneď chceli vyhlásiť za kráľa. Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. Pán Ježiš nemal ten úmysel pri zázračnom rozmnožení chleba, aby ho urobili kráľom. On chcel oboznámiť ľudí s chlebom večného života.

V každom z nás je dvojaký život. Prvý život sme dostali prostredníctvom našich rodičov. Ten prirodzený život udržiavame v sebe prirodzeným pokrmom a nápojom. A vtedy nám trvá – ako hovorí v Biblii 90 žalm: takých 70 – 80 rokov. A končí smrťou.

Ale okrem tohto života máme od Pána Boha aj druhý život, ktorý sa volá večný život. Dostali sme ho vo sviatosti krstu. Vieme to od Pána Ježiša, ktorý poučoval Nikodéma takto: „Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z Ducha Svätého, je Duch. A ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha Svätého nemôže vojsť do božieho kráľovstva.“ Z týchto slov poznávame, že pri krste sme dostali k nášmu prirodzenému životu druhý život, večný život. Z toho vyplýva, že večný život nám Pán Boh nedáva až po smrti. Veď už pri krste sme ho dostali. Po smrti budem v ňom pokračovať. Ale kto si ho nezachová do smrti, ten v ňom nemôže pokračovať po smrti v nebi.

A teraz už v duchu premýšľate, čo je ten večný život v nás. Nečakajte na to nejakú presnú definíciu. Veď nikto na svet nevie povedať ani presnú definíciu prirodzeného života. Vedci podávajú iba opis prirodzeného života. Uspokojme sa teda aj s opisom večného života v nás. Najkrajší opis večného života zachytil z náuky Pána Ježiša apoštol Ján vo svojom evanjeliu: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná (Jn 15,9-11). My môžeme Ježišove slová zhrnúť takto: Večný život v nás, to je láska a radosť v Bohu. Hľa toto je jeden z najkrajších opisov večného života v nás.

Lenže tento večný život v nás potrebuje pokrm na svoje udržiavanie tak isto, ako potrebuje pokrm na udržiavanie náš prirodzený život. A tým pokrmom večného života v nás je sväté prijímanie. Pán Ježiš totiž povedal: „Ja som prišiel, aby ľudia mali život a aby ho mali hojnejšie.“ Pričom prvá polovica vety sa uskutočňuje pri krste, druhá polovica zas vo svätom prijímaní. Svätým prijímaním sa rozhojňuje náš večný život.

Uvedomme si, sestry a bratia skutočnosť, že Ježiš Kristus chce byť v každom jednom z nás. Mali by sme mať na zreteli pri každom prijímaní: Idem k eucharistickému stolu, stolu večného života, aby som ponúkol svoje telo, svoju dušu a ducha Ježišovi Kristovi, aby som mu čo najdokonalejšie dal k dispozícií svoju osobu. Asi tak, ako keď príde vzácny a milovaný hosť, ktorému povieme: tento dom je tvojím domom, ja som ti vo všetkom k službám. Napodobňujme v tom nazaretskú Pannu, ktorá túto ponuku vyslovila celým svojím životom: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ V tom okamihu sa v dejinách tejto planéty uskutočnilo prvé a nikdy viac neopakovateľné prijímanie, vstup Boha do života človeka. Z tohto dôvodu by sem mali často prosiť presvätú Pannu, našu Matku, aby stála pri nás, keď sa blížime k eucharistickému stolu.

Neustále sa udržiavame pri živote. Pracujeme, aby sme žili, chránime si zdravie. Máme to zakódované od Stvoriteľa. Naše stretnutia s Ježišom vo svätom prijímaní, počúvanie Božieho slova, modlitby nám pomáhajú pri budovaní duchovného života. Sme totiž omnoho viac ako ostatné živočíchy. Máme zakódovanú túžbu po radostnom živote, po časnom i večnom šťastí.

Turzovka – vigília, 24.7.2021

Pozrite tiež: 

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/438-17-nedela-v-cezrocnom-obdobi

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1806-17-nedela-v-cezrocnom-obdobi-4




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.