Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sk 2,1-11, Gal 5,16-25, Jn 15,26-27;16,12-15

Brat má upozornil na jednu starkú so slovami: Má už nad 90 a vidíš ako ešte chodí!

Ja: Vidíš aký má nezáujem o svoje okolie? Išla akoby vo sne, zahĺbená do seba. Nemáme nad 90 rokov, máme záujem o svet o život. Je to prirodzené. A chceme v ňom veľa zmeniť. Mrzí nás kdečo. Ak ide o našich blízkych, ktorých máme radi, trpíme s nimi. Ak sú chorí, snažíme sa získať pre nich dobrú zdravotnú opateru, vhodné lieky... Ak ide o nejaké morálne poblúdenie, dohovárame im, ak sú neveriaci snažíme im niečo vysvetľovať, modlíme sa za nich, obetujeme sv. omše. Je to náročné a nevieme si s tým poradiť. Často badáme, že sme v koncoch so svojimi možnosťami, svojou snahou a nevieme ako ďalej.

Dnes na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého sme počuli: Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy. Mohlo by nám to pomôcť v načrtnutých problémoch? Môžeme aj my nájsť „plnú pravdu“, aby sme ju vedeli dávať ďalej?

Pozrime sa na to z historického kontextu. Pán Ježiš pred odchodom z tohto sveta hovorí apoštolom: ... aj vy vydávate svedectvo. A svedčili. Keby nesvedčili, tak by sme tu v kostole neboli, nečítali by ste tieto slova a ja ich nepísal. Nebolo by ani kostolov, ani sviatku, svet by bol inakší – nepredstaviteľne inakší.

Ako sa k takému svedectvu apoštoli dopracovali?

Zoberme si najskôr vzorku – Petra. Kým našiel odvahu i múdrosť, aby vystúpil pred množstvom ľudí, ktoré bolo zhromaždené v deň Turíc, prešiel dlhou výchovou. Pán Ježiš mu musel povedať, že nemá zmysle pre veci Božie, ale iba ľudské, musel sa popáliť pre svoju prchkosť keď chcel kráčať po mori, ale najmä keď sa zaprisahával, že Ježiša neopustí, vytiahol kvôli nemu meč, aby ho bránil a o chvíľu sa zaprisahával, že ho nepozná.

Všimnime si aj ostatných apoštolov. Tí sa škriepili, kto z nich je väčší, často žiarlili jeden na druhého, pochybovali, pri utrpení majstra sa rozutekali, boli ustráchaní (predčili ich ženy).

Čo ich zmenilo?

Po Ježišovom nanebovstúpení sa zhromaždili okolo Panny Márie a prosili o dar Ducha Svätého. A výsledok? Popisuje to prvé čítanie, celé Skutky apoštolov a tradícia. Svedčili o Ježišovi a kládli za Ježiša život. Preto sa toto svedectvo dostalo k nám.

Najskôr menili seba a potom menili svet! A to je odkaz i pre nás. Uvedomili ste si, že máme začať od seba? Ilustruje nám to aj epizódka zo života sv. Františka Assiského.

Sv. František z Assisi sa raz rozprával s členom mestskej rady rodného mesta. Člen rady stále hovoril o hriechu, zlobe, ktorá v meste vládne. Vtedy mu svätec povedal, že vie o lieku, ktorý môže od toho všetkého zla mesto uzdraviť. Prekvapený muž počul z úst Františka radu: „Staňme sa my dvaja najprv takými, akými nás chce mať Boh. Ak to dokážeme, môžeme druhých napomínať.“ Často chceme, aby sa iní stali lepšími. Na seba zabúdame, že najprv my sa musíme stať lepšími. Vtedy sa aj tí okolo nás stanú lepšími. Veru, iba seba máme „v moci“, iba seba môžeme zmeniť; najskôr seba a potom vydávať svedectvo.

Tento týždeň som sledoval Vadkerti talkshow spred viac ako 20 rokov. Mála tam štyroch nevinne väznených v päťdesiatich rokov. Dokonca i mamičku zo Španej Doliny, ktorá doma musela zanechal 4 mesačné dieťa. Prečo to zvládli? Modlili sa. Dokonca odpustili svojim katanom!

V úvode som spomínal, že vnímame prostredie v ktorom žijeme, nie je nám ľahostajne a vidíme, čo všetko by sme chceli zmeniť, čo všetko nás trápi a bolí!

A tu sa objavuje iná, dôležitejšia otázka: Vidíme, čo by bolo treba zmeniť na nás? Uvedomujeme si potrebu toho? Sv. Pavol píše Galaťanom (2. dnešné čítanie):

Bratia, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela... A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. Nenájde sa niečo z toho aj u nás? Alebo je v nás iba to dobro, ktoré Pavol opisuje ako ovocie Ducha: Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Pavol dodáva: Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Som presvedčený, že ak dáme "do poriadku" seba, potom budeme, ako apoštoli, meniť svet okolo nás. 

Turzovka, 23.5.2021

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/309-zoslanie-ducha-svateho

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1732-zoslanie-ducha-svaeteho




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.