Uvedenie do bohoslužby:
Známy juhoamerický biskup Helder Camara raz povedal na začiatku nedeľnej bohoslužby: „Včera som sa díval na akvárium. Ryby si tam spokojne plávali vo vode.
Napadlo mi pri tom, že práve tak sme my všetci ponorení v Bohu. - A to nielen tu v kostole, či pri modlitbe. Po omši vyjdeme z kostola, ale z Boha nevystúpite - v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Tým akváriom je celý svet, celý kozmos.“
Keby sme túto myšlienku pochopili a každý pre sebe domysleli, veľmi by nám to v živote pomáhalo.
Pokúsme sa prežiť to pri našom nedeľnom stretnutí. Obráťme preto s pokornou dôverou myseľ k Bohu.
Uvedenie do čítaní:
1. Gn 3,9-15
Biblické rozprávanie o prvom hriechu ľudí je o každom ľudskom hriechu: o ceste človeka od nevinnosti k vine, od viny k strachu, od strachu k agresivite - k obviňovaniu toho druhého.
- 2 Kor 4,13-5,1
Svätý Pavol nemal život ani ľahký ani pohodlný - a predsa: počúvajme, koľko optimizmu a dôvery v Boha si vedel zachovať.
- Mk 3,20-35
V starozákonnom čítaní sme počuli o rodinnej hádke medzi Adamom a Evou. V evanjeliu počujeme neuveriteľnú správu o tom, že Pán Ježíš mal ťažkosti i s vlastnou rodinou.
SVETOVÁ PREMIÉRA MANŽELSKÉHO KRACHU
Dnes sme mali vo farnosti dva sobáše. Napadá mi pri nich myšlienka indického filozofa a básnika Rabíndranáth Thákura: Keď vidím dieťa, hovorím si, Boh to skúša s človekom znova. Keď myšlienku parafrázujeme, môžeme povedať: Boh to s manželmi opäť skúša. Boh Stvoriteľ je večný optimista!
Máte rôzne osobné i zdieľané, veľmi bolestné skúsenosti s rozpadov manželstiev.
Český publicista Ladislav Simajchel na túto tému píše:
„Svetová premiéra manželského krachu!“ Tak by sme mohli nazvať dnešné starozákonné čítanie. Hneď v prvom manželstve je to tak, ako to býva dodnes: „To ona je všetkému vinná!“ ukazuje prvý manžel na svoju ženu.
Je tu už zreteľná základná línia všetkých manželských hádok: jeden váľa vinu na druhého, nechcú niesť trampoty spoločne, nechcú spoločne zjesť, čo si spolu navarili.
Tento prvý manželský krach mal už nespočetné reprízy - nespočítateľne opakovane - a bude ich mať stále. Táto dráma z manželského javiska nikdy nezmizne.
Niekde to tak dramaticky neberú, že by pohádanie manželov hneď muselo znamenať navždy stratu manželského raje. Hovoria si, že manželstvo bez občasné hádky je ako polievka bez soli.
Ešte dobre, keď sa okolo rozvadenej domácnosti dodržuje zásada diplomatov a politikov o nevmiešavaní do vnútorných záležitostí. Kde sa do rodinného sporu vloží svokra a tetušky a babičky, tam sa to skôr zhorší situáciu než zlepší. Manželia by sa dávno už zase sami urovnali, ale príbuzní z toho robia spor oboch rodín - a ten sa už urovná preťažko.
Aké liečenie, akú terapii predpísal Hospodin rozhádaným manželom Adamovi a Eve? - Vyhnal ich z raja, kde žili v blahobyte - von do pustiny, kde treli biedu. Tam na hádanie nemali čas, ak sa chceli uživiť.
Toto by bola dobrá liečebná kúra pre mnohé rozhádané manželstva: na mesiac ich vyviesť niekam doprostred pustiny s trochou vody a bochníkom chleba. Adamovi a Eve toto liečenie zrejme pomohlo: oba sú v kalendári ako svätí na deň 24. decembra. Sú tam ako symbol rozvadených manželov, ktorí sa dokázali zmieriť, ktorí sa nerozviedli.
Ono to na tom "manželskom bojisku" vyzerá rôzne. Niektorí manželia dokážu z maličké príčiny urobiť hotovou katastrofu a lavínu skazy. A iní naopak dokážu veľkú havárii ukončiť bodkou a zasmiať sa tomu.
Rodičia mladého kaplána, novokňaza, sa prišli podívať, kde bude ich syn začínať. A pri rozhovore rozprávali starému pánu farárovi: „V našom manželstve to tiež občas dôkladne zaškrípalo. Ale moje žena vedela vždycky na pravé miesto kvapnúť ten pravý olej a bolo po škrípaní. Raz som prišiel domov s bicyklom pod pazuchou, kabát potrhaný, nohavice deravé, tvár samý škrabanec. Žena ustrnula: „Prosím ťa, čo si to robil?“ - A ja som sa priznal: „Ale, šla okolo taká kyprá blondína - to vôbec nešlo neobzrieť sa za ňou - a tak som vletel s bicyklom do krovia.“ Čakal som hromobitie, ale manželka len trochu očervenela a povedala: „Ty starý osol!“ A šla mi dát pusu a iné šaty. Všetky ostatné komentáre si nechala pre seba - a ja si to dodnes pamätám. Niekedy je mlčanie veľavravnejšie a pôsobivejšie než vodopád rečí.“
V Ježišovej rodine tiež neboli ušetrení rodinných malérov. A príčinou mrzutostí bol práve on - Ježíš.
Ježíš sa podľa ich mienky správa pohoršlivo. Zbožní rabíni o ňom dokonca tvrdia, že sa spolčil s diablom. Iný hovoria, že sa pomiatol. Rodina má o neho strach, že to s tou zbožnosťou preháňa a doplatí na to. Majú strach i o sebe, o dobrú povesť celej rodiny. Čo by ľudia o nás povedali, že sme nejakí fanatici! A tak sa všetci rozhodnú, aby ho násilím odvliekli domov. Znemožnia mu verejné kázanie, a on za čas na to všetko zabudne. Vráti sa k tesárčine, jeho učeníci k rybárskemu remeslu a bude pokoj.
A tak príbuzní stoja vonku. Možno, že sa nemohli dnu pretlačiť pro množstvo ľudí. Možná, že dnu ani nechceli - veď tam sedel Ježíš spoločne s colníkmi, hriešnikmi, pohanmi - to nie je spoločnosť pre slušnú rodinu. - A Ježíš tých hriešnikov dokonca vyhlasuje za svoju novú rodinu!
Ježíš sa nenechal znásilniť ani celou svoju rodinou. Vedel, čo je správne a držal sa toho - i proti vlastným bratom, príbuzným.
Vďaka tomu sme dnes i my, i my čo tu sme, súčasťou Ježišovej novej rodiny. My obyčajní hriešnici, čo nie sme anjeli, ani svätci. Nás pozýva Pán i dnes k spoločnému rodinnému stolu, nás nazýva svojimi bratmi a sestrami: „Každý, kto plní vôli Božiu, je mi bratom a sestrou.“
A aká je ta vôľa Božia, ktorú máme denne plniť, to vieme: aby sme boli na ľudí okolo sebe dobrí, aby sme nezvaľovali s Adamom vinu na druhých, ale aby sme s maminkou toho kaplána pomáhali previnilcom niesť ich následky. Skrátka: Aby sme žili ako opravdivá Božia rodina.
Turzovka, Vigília, 6.6.2015