Sk 1,1-11, Ef 1,17-23, Mt 28,16-20
Úvodná modlitba
Pane Ježišu, pošli svojho Ducha, aby si nám pomohol čítať Písmo s rovnakou mysľou, ako si ho vysvetľoval učeníkom na ceste do Emauz. Vo svetle Slova, napísaného v Biblii, si pomohol objaviť Božiu prítomnosť i v rozbúrených udalostiach života a smrti. Kríž, ktorý sa zdal byť koncom všetkej nádeje, sa pre teba i učeníkov stal zdrojom života a zmŕtvychvstania.
Vytvorme mlčanie, aby sme mohli počúvať hlas v Stvorení a v Písmach, v udalostiach a u ľudí, predovšetkým u chudobných a trpiacich. Nech nás vedie tvoje slovo, aby sme my, rovnako ako dvaja učeníci z Emauz, mohli zažiť silu tvojho zmŕtvychvstania a svedectvo, že žiješ v našom strede ako zdroj bratstva, spravodlivosti a mieru. Pýtame sa teba, Ježiš, syna Márie, ktorý si nám zjavil Otca a poslal nám svojho Ducha. Amen.
Čítanie
Kľúč na usmernenie čítania:
Text uvádza posledné Ježišove slová v Evanjeliu podľa Matúša. Je to ako testament, jeho posledné želanie pre spoločenstvo, to, čo je v jeho mysli najvyššie. V našom čítaní sa pokúsme venovať pozornosť nasledujúcim bodom: Čo Ježiš vo svojich záverečných slovách zdôrazňuje najviac?
Komentár k textu Matúša 28,16-20
* Matúš 28:17 Niektorí pochybovali:
Prví kresťania mali veľké ťažkosti veriť vo vzkriesenie. Evanjelisti píšu o tom, že často pochybovali a neverili v Ježišovo zmŕtvychvstanie (Mk 16: 11,13,14; Lk 24: 11,21,25,36,41; Jn 20:25). Viera vo zmŕtvychvstanie bola pomalý a ťažký proces, ale skončila sa najväčšou istotou kresťanov (1Kor 15: 3-34).
* Matúš 28:18: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.
Pasívna forma slovesa ukazuje, že Ježiš dostal svoju autoritu od Otca. Čo je táto autorita? V Apokalypse, Baránok (Zmŕtvychvstalý Ježiš) dostal z ruky Boha knihu so siedmimi pečaťami (Ap 5:7) a stal sa Pánom histórie; musí prevziať zodpovednosť za realizáciu Božieho projektu, ako je opísané v zapečatenej knihe, a ako takú ju zbožňujú všetky stvorenia (Ap 12: 11-14). Svojou autoritou a mocou zvíťazí nad drakom, silou zla (Ap 12: 1-9). Zachytáva zviera a falošného proroka, symboly Rímskej ríše (Ap 19:20). V omši hovoríme, že Ježiš vystúpil do neba a sedí po pravici Otca, čím sa stal sudcom žijúcich a mŕtvych.
*Matúš 28: 19-20a:
Posledné Ježišove slová: tri príkazy pre učeníkov: S najvyššou autoritou, Ježiš odovzdáva učeníkom a všetkým z nás tri rozkazy:
(a) choďte a učte všetky národy;
(b) krstite ich v mene Otca a Syna a Ducha Svätého;
(c) naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
a) choďte a učte všetky národy
Byť učeníkom nie je to isté ako byť študentom. Učeník je vo vzťahu k pánovi. Študent je vo vzťahu k učiteľovi. Učeník žije s pánom 24 hodín denne; študent dostáva hodiny od učiteľa na niekoľko hodín a potom sa vracia domov. Učeník predpokladá spoločenstvo. Študent predpokladá prítomnosť na výučbe v učebni. Stav učeníka v týchto dňoch bol poznačený výrazom nasledovania pána. V karmelitánskom pravidle čítame: Žiť v poslušnosti voči Ježišovi Kristovi. Nasledovať Ježiša pre prvých kresťanov znamenalo tri veci spojené:
- Napodobňovať príklad Majstra: Ježiš bol vzorom, ktorý napodobňovali a opakovali učeníci v živote (Jn 13: 13-15). Žiť spolu každý deň znamená neustále stretnutie. V tejto Ježišovej škole sa vyučoval iba jeden predmet: Kráľovstvo! Toto kráľovstvo bolo videné v Ježišovom živote a praxi.
- Zdieľanie osudov Majstra: Tí, ktorí nasledovali Ježiša, sa museli zaviazať, že „zostanú s ním v pokušeniach“ (Lk 22:28) a v prenasledovaní (Jn 15:20; Mt 10: 24-25) a museli byť ochotní vziať kríž a zomrieť s ním (Mk 8: 34-35; Jn 11:36).
- Mať v sebe Ježišov život: Po Veľkej noci bola pridaná tretia dimenzia: „Teraz nežijem ja, ale Kristus vo mne žije“. Prví kresťania sa snažili stotožniť s Ježišom. Toto je mystická dimenzia nasledovania Ježiša, ovocia Ducha.
b) Krstiť ich v mene Otca a Syna a Ducha Svätého:
Trojica je prameň, koniec a cesta. Tí, čo boli pokrstení v mene Otca, v Ježišovi, sa zaväzujú žiť ako bratia a sestry v bratstve. A ak je Boh Otec, sme všetci bratia a sestry. Tí, čo boli pokrstení v mene Syna Ježiša, sa zaväzujú napodobňovať Ježiša a nasledovať ho až po kríž, aby s ním vstali. A moc, ktorú Ježiš dostal od Otca, je tvorivou silou, ktorá premáha smrť. Tí, čo boli pokrstení v Duchu Svätom, ktorého dal Ježiš v deň Turíc, sa zaväzujú k internacionalizácii bratstva a nasledovaniu Ježiša, aby sa mohli nechať viesť Duchom živým v komunite.
c) Učia ich, aby dodržiavali všetky moje príkazy:
Ježiš je pre nás kresťanov novým Božím zákonom, ktorý bol vyhlásený na hore. Ježiš je vyvolený Otcom ako nový Mojžiš, ktorého slovo pre nás znamená zákon. „Počúvaj ho“ (Mt 17:15). Duch poslaný ním nám pripomína všetky veci, ktoré nás učil (Jn 14:26; 16:13). Dodržiavanie nového zákona lásky je vyvážené prítomnosťou Ježiša v našom strede, až do konca času.
* Matúš 28: 20b: Som s vami, až do skončenia sveta:
Keď bol Mojžiš poslaný oslobodiť ľud z Egypta, dostal záruku od Boha, jedinú záruku, ktorá ponúka úplnú istotu: „Choď, budem s tebou!" (Ex 3:12). Rovnaká istota sa prisľúbila prorokom a iným osobám poslaným Bohom, aby vykonali dôležité poslanie v Božom pláne (Jer 1:8; Jud 6:16). Mária dostala tú istú záruku, keď jej anjel povedal: „Pán je s tebou“ (Lk 1,28). Ježišova osoba je živým vyjadrením tejto záruky, pretože sa volá Emanuel, Boh s nami (Mt 1:23). Bude so svojimi učeníkmi, so všetkými z nás, až do konca času. Tu vidíme Ježišovu autoritu. Ovláda históriu a čas. Je prvý a posledný (Ap 1:17). Pred prvým neexistovalo nič a po poslednom už nič nebude. Táto záruka podporuje ľudí, vyživuje ich vieru, udržuje nádej a vytvára lásku a dar pre seba.
Zvýraznenie Ježišových slov:
Univerzálne poslanie spoločenstva.
Abrahám bol povolaný, aby bol zdrojom požehnania nielen pre svojich potomkov, ale pre všetky národy na Zemi (Gn 12: 3). Patriarchovia boli povolaní nielen, aby obnovili pokolenie Jakubove, ale aby boli aj pre národy (Iz 49: 6; 42: 6). Prorok Amos povedal, že Boh nielen oslobodil Izrael od Egypta, ale aj Filištíncov a Aramejčanov (Am 9:7). Boh sa teda stará a je znepokojený nad Izraelitmi, ako aj Filištíncami a Aramejčanmi, ktorí boli najväčšími nepriateľmi izraelského ľudu. Prorok Jonáš chcel, aby bol Pán iba Bohom Izraela, ale musel uznať, že je Bohom všetkých národov, dokonca aj obyvateľmi Ninive, najhorších nepriateľov Izraela (Jo 4: 1-11 ). V Novej zmluve chcel Ján Ježiša len pre malú skupinu, pre spoločenstvo, ale Ježiš ho opravil a povedal: Kto nie je proti mne, je pre mňa! (Mk 9: 38-40).
Na konci prvého storočia po Kristovi mohli ťažkosti a prenasledovania prinútiť kresťanské spoločenstvá, aby stratili misijný impulz a uzavreli sa do seba, akoby boli jediní, ktorí bránili hodnoty Kráľovstva. Matúšovo evanjelium, verné tejto dlhoročnej tradícii otvorenosti voči všetkým národom, hovorí komunitám, že sa nemôžu uzavrieť. Nemôžu si nárokovať monopol na konanie Boha vo svete. Boh nie je majetkom spoločnosti; skôr spoločenstvo je majetkom Božím (Ex 19: 5). Uprostred ľudstva, ktoré bojuje proti útlaku a odoláva mu, musí byť spoločenstvo soľou a kvasom (Mt 5:13; 13:33). Musia nahlas zvestovať celému svetu, medzi všetkými národmi, dobrú zvesť, ktorú nám Ježiš priniesol. Boh je v našom strede, ten istý Boh, ktorý sa v Exode zaväzuje oslobodiť tých, ktorí vzývajú jeho meno! (3: 7-12). Toto je naša misia. Ak táto soľ stratí chuť, na čo bude dobrá? „Iba na pošliapanie“ (Lk 14:35)
Záverečná modlitba
Pane Ježišu, ďakujeme za slovo, ktoré nám umožnilo lepšie pochopiť vôľu Otca. Nech tvoj Duch osvieti naše skutky a dá nám silu praktizovať to, čo nám tvoje Slovo zjavilo. Môžeme, rovnako ako Mária, tvoja matka, nielen počúvať, ale aj praktizovať Slovo. Ty žiješ a vládneš s Otcom v jednote Ducha Svätého na veky vekov. Amen.
Turzovka, 21.5.2020