Uvedenie do bohoslužby:
Začíname nový rok. Je to deň ako každý iný, ale predsa má inú atmosféru. Ďakovali sme za dary starého roka a možno až bujaro sme sa s ním lúčili. Zišli sme sa tu, aby sme prosili Pána času o pomoc do nového roka.
V prvý deň tohto roka nám dáva Cirkev vzor a ochrankyňu – Bohorodičku Pannu Máriu. Aj na jej príhovor prosme o prepáčenie našich hriechov a pomoc do ďalších dní života.
Uvedenie do čítaní:
- Nm 6,22-27
V prvom čítaní budeme počuť, ako mali otcovia požehnávať svoje detí. Zároveň nás tento text poučuje, kedy budeme takto požehnaní aj my.
- Gal 4,4-7
Svätý Pavol nám pripomenie podstatu Vianoc, dôvod narodenia Ježiša zo ženy – Panny Márie. Budeme tiež počuť, čo nám jeho narodenie prinieslo.
- Lk 2,16-21
Ľuďom na okraji spoločnosti – pastierom, Boh zjavil ako prvým tajomstvo príchodu Boha na zem. Oni aj prví prišli k Ježišovi a jeho matke Márii. Mária si to všetko zachovala vo svojom srdci, čo je vhodný príklad pre nás do nasledujúcich dní nového roka.
Prianie pokoja
Pri podávaní rúk na Vianoce a na nový rok sa často skloňuje slovo zdravie. Počuť: Hlavne aby to zdravie bolo, ostatne príde... Áno, zdravie je potrebné, ale... Je to tá najdôležitejšia hodnota? V časoch Pána Ježiša a medzi orientálnymi národmi sa doteraz viac praje pokoj. Prianie pokoja je u nich každodenný pozdrav. Prečo? Je to miesto častých nepokojov. A vidíme ako trpia kresťania v arabskom svete. Veď musia utekať z domova pred násilnosťami, pre vojnové konflikty sú často rodiny rozdelené a nevedia o sebe. Pre nich je najdôležitejší pokoj. Uvedomujú si čo je to pokoj, mier. Veľmi po ňom túžia.
Keď si dnes podávame ruky a pritom jeden druhému prajeme to, čo si najviac ceníme, po čom túžime: zdravie, úspechy, šťastie, radosť, nezabúdajme na dar pokoja.
Želanie pokoja je správne i pekné, veď prežívame prvý deň nového roka, ktorý 8. decembra 1967 vyhlásil blahoslavený pápež Pavol VI. za Svetový deň pokoja.
Práve v tento prvý deň občianskeho roka slávime Bohorodičku Pannu Máriu, ktorá porodila Ježiša Krista, Kráľa pokoja. Spomínate si na anjelské spevy nad betlehemskými nivami: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom...
Evanjelista sv. Lukáš nám pripomína, čo urobili pastieri, keď im bolo oznámené, že sa narodil Mesiáš: „... poponáhľali sa do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ a zároveň nám pripomína, čo by sme mali my dnes podniknúť.
Každý človek dostáva pri narodení meno, ktoré pre každého niečo znamená, ale ktoré aj iní rešpektujú a vyslovujú, keď nám chcú niečo povedať. Meno sme si sami nedali, ale dali nám ho iní z určitých pohnútok a je našou povinnosťou za týmto menom vybudovať hodnoty charakteru. Evanjelium nám pripomína, že Ježišovi pri obriezke „dali meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.“
Meno Ježiš má svoje opodstatnené miesto nielen v dejinách spásy, ale v celých dejinách ľudstva. Stal sa záchrancom ľudstva, dáva mu svoj pokoj. Ponúka ho všetkým generáciám. Stačí si dnes pripomenúť náš letopočet, odkedy sa začali písať nové dejiny ľudstva. Mnohé národy majú rôzne počítania rokov odvedené od rôznych udalostí a v rôznych obdobiach roka majú svoje začiatky rokov. Rimania počítali roky od založenia mesta Rím a začiatok roka mali prvého marca. Židia od stvorenia sveta a začiatok roka je medzi septembrom a októbrom. Astronomický rok začína dnes, hoci nie priamo o polnoci, pretože trvá 365 dní, 48 minút a 46 sekúnd. Tak poznáme priestupné roky.
Veríme, že svet – makrokozmos nie je vec náhody. Aj keď sa rôznia názory o jeho začiatku, kedy a ako začal, veríme a vyznávame, že všetko čo je, je dielo Boha Stvoriteľa. S menom Ježiš je spojené nielen jeho poslanie na našu zem, jeho narodenie, život i smrť a zmŕtvychvstanie, ale aj stvorenie celého vesmíru. Preto pri mene Ježiš vyslovujeme aj meno Márie a Jozefa. Márii dávame prívlastok Bohorodička. Porodila Boha v ľudskom tele. Ježiš nikdy neprestal byť aj ako človek Boh.
Tri mená, tri historické osoby, ktoré sa stali pre nás veriacich najviac a najčastejšie vyslovovanými. K nim sa nielen obraciame s prosbami, odprosením, vďakou, ale v spojení s nimi môžeme začať i končiť svoje práce, povinnosti. Nový rok nemôžeme ani lepšie začať, ako vzývajúc mená Ježiša, Márie a Jozefa. S Ježišovým menom na perách aj dnes mnohí nielen trpia, ale prekonávajú všetky možné ťažkosti, problémy, väzenia… Ježišovo meno aj nám dá sily v tomto novom roku. Je potrebné osvojiť si radu sv. Pavla: „Všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša.“ (Kol 3,17) Tak sa nám podarí zvládnuť v pokoji, to čo nás v novom roku stretne. A my to iste nemáme také ťažké ako to vidíme v nasledujúcom príbehu:
Iste sa zachytili osud Helen Kelerovej. Jej otec, kapitán Arthur H. Keller, bol bývalý armádny dôstojník, matka Kate Adams Kellerová. Narodila sa ako zdravé dieťa. V 19 mesiacoch ochorela na vtedy neznámu meningitídu, ktorá ju pripravila o zrak i sluch. Jediným spôsobom komunikácie s ňou bola jej dlaň a dotyk.
Keď mala Helena sedem rokov do rodiny Kellerovcov prišla dvadsaťročná lektorka Perkinsovho inštitútu pre nevidiacich Anne Suljivanová.
Anna sa ju snažila naučiť prstovú abecedu. Veľmi sa jej nedarilo až do dňa, kedy Helenu priviedla k záhradnej pumpe. Na jednu ruku jej pustila prúd vody, na druhú jej prstovou abecedou stále dookola písala slovo voda. Keď Helena pochopila, podnietilo to v nej obrovský záujem poznávať svet. Nútila Annu, aby jej do ruky hláskovala názvy všetkého, čoho sa dotkla. Počas niekoľkých hodín sa tak Helena naučila prvých tridsať slov svojho života. Vďaka Anne sa Helena tiež naučila hovoriť. Ako prvá nevidiaca vyštudoval Harvardskú univerzitu.
Ktosi jej raz položil otázku: „Keby vám niekto sľúbil, že vám splní len jedno vaše želanie, o čo by ste prosili?“ Ľudia, ktorí to počuli, boli presvedčení, že si bude žiadať vidieť a počuť. Helena však odpovedala ináč: „Prosila by som si, aby bol na svete pokoj!“
Táto žena pri všetkých svojich ťažkostiach v živote pochopila hodnotu pokoja. Pokoj je dar, ktorý si váži a cení kultúrny svet, o ktorý prosí Cirkev nielen v prvý deň každého nového roka.
V novom roku si uvedomujeme, že Boh nám chce nielen prisľúbiť skrze Ježiša, Máriu a Jozefa dary, ale darmi aj naplniť. Je správne, že tieto mená často vyslovujeme. Keď kňaz žehná svojich drahých, napĺňa ich Božími darmi. Je na každom z nás, aby skrze tieto mená bolo medzi nami viac pokoja a milostí, ktoré môžu obohatiť svet i nás. Meno Ježiša a s ním úzko spojené mená Márie a Jozefa sú stále časové a budú až do konca čias.
Sv. Terezka, učiteľka Cirkvi, kráčala s otcom ako malé dievča za tmavej noci. Otec ju musel pevne držať za ruku, pretože nepozerala pod nohy, ale len na hviezdy, z ktorých si vytvorila začiatočné písmeno svojho mena.
Aj naše mena sú napísane „vo hviezdach“ Sú v „Božom srdci“. Preto našou úlohou je šíriť Ježišov pokoj. Sv. Františka Saleského sa pýtal mladík, čo by mal robiť pre pokoj vo svete. Svätec odpovedal: Ticho zatvárať dvere. Každý jeden z nás môže vo svojom prostredí vytvárať pokoj. Ak nešírime zlo – napríklad i v rečiach, ak viem neodpúšťať, tak šírime dobro... Začnime maličkosťami. A úprimne si pri sv. omši podajme ruky a poprajme s láskou pokoj.
Nech aj naše oči v tomto novom roku sú upreté na Ježiša, Máriu a Jozefa a dajme sa viesť Cirkvou, aby sme si boli istí, že naša vlasť je v nebesiach.
Keď si dnes s niekým podáme ruku a budeme mu žičiť do nového roka, nech naše slová sa stanú realitou. Náš život, naše meno nech je tak pre nás, ale aj pre iných obohatením. Náš pokoj duše nech je kvasom, soľou a svetlom. Meno Ježiša, nášho brata a Boha, Bohorodičky Panny Márie a sv. Jozefa pestúna nech nás sprevádzajú po celý rok.
Turzovka, 1.1.2019