Uvedenie do bohoslužby:
Slovenský národ prechádzal dejinami s veľkými ťažkosťami.Preto trpiaca Panna Mária bola nášmu národu odpradávna útechou a posilou v mnohých utrpeniach. Slováci uctievali Sedembolestnú Pannu Máriu ako osobitnú patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. v roku 1966 vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska.
Prostredníctvom Sedembolestnej odprosujme Boha za odkláňanie sa národa od cesty prikázaní a prosme aby sme boli verní Cirkvi.
Dnešná slávnosť nám pomáha napraviť zmýšľanie našich sŕdc, preto úprimne oľutujme naše hriechy.
Uvedenie do čítaní:
- Sk 1, 12-14
Panna Mária bola medzi apoštolmi a prvými nasledovníkmi Pána Ježiša veľkou autoritou. Vnímali čo všetko vytrpela a verili v silu jej modlitby.
- 1 Pt 4, 13-16
Svätý Peter hovorí o radosti z účasti na Kristovom utrpení. Nik tak netrpel pre Ježiša a s nim, ako Panna Mária.
3 a. Jn 19, 25-27
Apoštol Ján popisuje ako dostal Máriu za svoju matku a spolu s nim každý Ježišov verný učeník.
3 b. Lk 2, 33-35
Nielen Jozef a Mária sa divili bolestnému proroctvu Simeona. Ani my nechápeme ako mohla trpieť Ježišova nevinná matka.
BOLESŤ A NÁDEJ U PANNY MÁRIE
Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa ona osobitne uctieva. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej Matke. Pápež Benedikt XIII. roku 1727 rozšíril sviatok Sedembolestnej pre celú Cirkev, čo ešte zvýšilo úctu k nej v našom národe. Pápež Pavol VI. roku 1964 vyznačil šaštínsky mariánsky chrám titulom „basilica minor“ a roku 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha.
Z Rečí svätého opáta Bernarda
Na mučeníctvo Panny nás upozorňuje aj Simeonovo proroctvo, aj samy udalosti Pánovho umučenia. Svätý starec hovorí o malom Ježišovi: „On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu“ – hovorí zasa Márii – „prenikne meč.“ (Lk 2,34-35)
Tvoju dušu, preblahoslavená matka, naozaj prenikol meč. Veď keby nebol prenikol ju, nebol by prerazil ani telo tvojho Syna. Lebo keď tvoj Ježiš – nás všetkých, ale osobitne tvoj – vydýchol, jeho duše sa vôbec nedotkla neľútostná kopija, ktorá mu otvorila bok – neušetrila ani mŕtveho, hoci jemu už nemohla uškodiť –, ale tvoju dušu prenikla. Jeho duša tam totiž už nebola, ale tvoju nebolo možno odtiaľ odtrhnúť. Tvoju dušu teda prenikla sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia.
Či nebolo pre teba horšie ako meč slovo: „Žena, hľa, tvoj syn“ (Jn 19,26), ktoré vskutku prebodávalo dušu a prenikalo až po oddelenie duše od ducha (porov. Hebr 4,12)? Aká to zámena! Dostávaš Jána za Ježiša, sluhu namiesto Pána, učeníka namiesto Učiteľa, syna Zebedejovho namiesto Syna Božieho, čistého človeka namiesto pravého Boha! Ako by to nepreniklo tvoju najcitlivejšiu dušu, keď už aj naše srdce, hoci je z kameňa a zo železa, rozrýva čo i len spomienka na to.
Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť (porov. Rim 1,31). To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov.
Ale niekto azda povie: „A nevedela vopred, že má zomrieť?“ Bezpochyby vedela. „A nedúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych?“ Dúfala a pevne. „A napriek tomu žialila nad ukrižovaným?“ Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo.
RESPONZÓRIUM Lk 2, 34. 35
On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých a na znamenie, ktorému budú odporovať, * A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.
Stála Matka bolestivá vedľa kríža ľútostivá, keď na ňom Syn milý pnel. * A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.
Modlime sa:
Všemohúci Bože, ty si dal prebolestnej Matke Márii silu, aby stála pri tvojom ukrižovanom Synovi a spolu s ním trpela; prosíme ťa, daj, aby sme aj my ochotne niesli svoj každodenný kríž v spojení s Kristom, a tak dosiahli účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.