Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby: 

Dnes sa nám Pán Ježiš predstavuje ako Dobrý pastier všetkých ľudí sveta.

Teda nie len niektorí, len nejaká elita, ale my všetci pokrstení sme Bohom pozvaní k nasledovaniu Dobrého pastiera - Ježiša. Po Ježišovom vzore máme byť všetci dobrými pastiermi pre tých, ktorí žijú okolo nás. Postavme sa teda v duchu pred Pána, nášho Pastiera a prosme ho v pokore o pomoc, aby sme to zvládli. 

Uvedenie do čítaní: 

  1. Sk 2,14a.36-41

Dnes nám bude hovoriť svätý Peter, tak ako kedysi mnohotisícovým zástupom v Jeruzaleme a bude nás vyzývať: „Nechajte sa zachrániť, rozhodnite sa pre Ježiša!“ 

  1. 1 Peter 2,20b-25

Starozákonný Izrael považoval každé trápenie za Boží trest. Od svätého Petra dnes počujeme iný názor na zmysel utrpenia. 

  1. Jan 10,1-10

V evanjeliu hovorí Pán Ježiš o sebe. A všimnite si: Neprednáša žiadnu vysokú náuku. Predkladá živý obraz, podobenstvo - a je na nás, aby sme si ho domysleli a uplatnili vo svojom živote.

 

KRESŤANSTVO JE NASLEDOVANIE KRISTA 

Pýtal som sa detí, kto z nich videl ovce. Keďže to bolo v meste, nebolo to pre ne samozrejmé – na rozdiel od nás tu. Tu by bola táto otázka smiešnou. Ďalej som sa ich pýtal: Kde žijú, či potrebujú pastiera a prečo.

Na základe toho som prešiel k otázke, či aj ľudia potrebujú opateru. Hovorili, že starí, chorí... Priznali, že maličké deti. Na seba zabudli. Musel som ich presvedčiť, že všetci potrebujeme iných.

A tu sme pri problematike dnešného dňa. Mnoho vecí objasňoval Pán Ježiš v podobenstvách. Dnes vyrozprával podobenstvo o Dobrom pastierovi.

Pre nás je problematické nie preto, žeby nám bolo vzdialené, nezrozumiteľné, ale kto chce byť ovečkou? Ak už deti prvého stupňa ZŠ sa cítia byť samostatní a „nepotrebujú pomoc“, čo potom ľudia v produktívnom veku!?

Približme si toto podobenstvo.

Ježiš hovorí o sebe samom, že je dobrý pastier, ktorý pozná svoje ovce, volá ich, ide pred nimi. Oni ho poznajú a idú za ním. Zlý pastier, ten ide za ovcami a ženie ich pred sebou krikom a bičom kam nechcú.

Túto Ježišovu pastiersku činnosť stotožňujeme spravidla so službou kňazov a biskupov. Kňaz je teda tiež pastierom. Ako kňaz, mám úlohu, byť vám dobrým pastierom, ísť pred vami, to je byť kúsok ďalej, vpredu, smerom ku Kristovi.

My, kňazi, máme predovšetkým za úlohu, nenaháňať vás hrešením, napomínaním, ale ísť vpredu, viesť vás živým príkladom nášho života. Je dobre si to občas pripomenúť, že kňaz má ísť vpredu. Niekedy totiž ľudia hovoria, že dobrý kňaz má ísť s ľudom, vedľa nich, ako v ich práci, tak pri ich odpočinku a zábave.

Ježiš hovorí inač: „Dobrý pastier ide pred ovcami. A ovce mu veria a idú za ním, pretože poznali, že ich vedie k životu pokojnejšiemu, radostnejšiemu - k „životu v hojnosti“. Samozrejme, ako je každý človek iný, tak snáď každý kňaz má iný štýl. Ale každý kňaz musí byť v prvom rade kňazom.

Pozor – ako to zaznelo v úvode do sv. omše, dobrými pastiermi podľa Ježišovho vzoru nemáme byť len my, kňazi - to by som si tu dnes kázal pre seba. Pastiermi ľudí okolo seba ste i vy, všetci - buď dobrými alebo zlými. Každý sme pastierom niekoho, či si to uvedomuje, alebo nie.

Ako to myslím? Takto: Každý z nás má okolo seba niekoho, koho vychováva, ovplyvňuje, komu je (mal by byť) vzorom: Rodičia deťom, deti mladším deťom, dospelí mládeži, babička vnúčaťu. Birmovanci svojmu okoliu. Všetci svojim susedom, spolupracovníkom. My všetci máme podiel na Kristovom kňazstve, na Kristovom pastierstve. Každý z nás má byť niekomu akoby živým Ježišom.

Toto povolanie k nasledovaniu Krista je niečo len a len kresťanské - nikde inde to nenájdete. Nikoho nenapadne, že by mal nasledovať osobne život hoc Mohameda, Napoleona, alebo nejakého velikána dejín. Zaoberáme sa ich dielom, ale nie ich osobou, nie súkromným životom, ako vzorom, ktorý by sme mali v našom živote nasledovať. Ježiš je stelesnením svojho učenia. Čo učil, to tiež konal. Ježiš nežiada od svojich vyznávačoch, aby uctievali jeho mŕtvolu v nejakom mauzóleu, ale žiada, aby sme nasledovali jeho konanie, žili v duchu jeho života.

Nasledovanie Krista, to nie je bezmyšlienkovité kopírovanie, napodobňovanie jeho života, znamená to uskutočňovať jeho zásady, životný štýl v našom vlastnom živote - a tak sa stať živým vzorom mladším generáciám. Na tom teda záleží: Nakoľko sme kresťania, nakoľko sa denne snažíme usporiadať svoj život podľa zásad Ježiša Krista, v jeho duchu, nakoľko svojou osobou zobrazujeme Krista iným. Kresťanstvo nie je nejakou vedeckou teórii, je to konkrétne živé nasledovaniu príkladu Ježiša Krista.

Kam nás Kristus vedie? A kam nás chce viesť toto nasledovanie Krista? Snáď ku konaniu nejakých zvláštností, - aby sme sa obliekali ináč, než ostatní, aby sme nosili, alebo nenosili bradu, aby sme bývali v inej zemi? Kresťan sa nelíši od ostatných ničím iným, než tým, že je láskavý. Žije rovnako ako ostatní, až na to, že nikomu neublíži, ale keď môže pomôže; že sa radšej smeje, než mračí; že má viac dôvery než strachu; že je pokojnejší a radostnejší, než tí okolo neho. Keď taký nie je, keď to tak nerobí, tak to asi poriadny kresťan nie je, len to svetu, i sebe, predstiera.

V knihe Dialógy s Pavlom VI. (J. GUITTON) čítame peknú myšlienku od tohto blahoslaveného pápeža: Každá matka sa podobá Mojžišovi. Ako Mojžiš priviedol svoj ľud do zasnúbenej zeme, ale sám do nej nevstúpil, tak matka pripravuje pre svoj deti zasnúbenú zem (budúcnosť), ale sama do nej nevstupuje.

Matky (platí to aj o otcoch) môžu robiť v tomto smere vo svojej pastierskej úlohe chyby v dvoch smeroch.

  1. Príliš sa snažia vstupovať do budúcnosti detí. Príliš rozhodujú o budúcnosti detí a vstupujú do ich života aj v dospelosti.
  2. Málo im pripravujú budúcnosť. Príliš svoje deti hýčkajú (rozmaznávajú).

Ako kaplán v Detve som behával dlhé trate s jedným mladíkom. Dosť sme sa pritom spolu rozprávali. Mal otca, ktorému tykal a matku, ktorej vykal. Samozrejme som bol zvedavý, koho viac uznáva. On: Jednoznačne mamu. Prečo? Je ku mne náročnejšia. Viac odo mňa žiada. Vtedy som si tu otázku položil aj ja. Uvedomil som si, že matka ma vždy budila ráno na sv. omšu. Takže s bratom sme boli vždy aspoň dvaja miništranti. Zachytil som, ako otec hovoril: Nechaj ich, sú ešte malí. Verte, že som matke vďačný. Ak som iba raz ráno začal o 4-5 minút neskôr sv. omšu, nie je to na moju chválu, ale na chválu mojej matky.

Zhodnoťte to sami na sebe: Ak vás rodičia, večer učili pomodliť sa, načas spať, ráno načas vstať, isť pásť, pomáhať na pole... ,tak vás naučili disciplíne, pracovitosti. A bolo to zlé? Domnievam sa, že ste rodičom za to vďační. Prečo nechcete byť dobrí k svojim deťom a nie ste voči nim nároční?!

Jeden miništrant vyhlásil: Ja sa nehanbím povedať, že v sobotu spím do 11. Samozrejme, on sa nemusí hanbiť. Hanbiť by sa mal niekto iný. Nemali by to byť rodičia?

Povedali sme si zrozumiteľne – až príliš osobne - čo to je nasledovanie Krista, čo je to byť dobrým pastierom. Nech je pre nás Ježiš Dobrým pastierom, aby sme takými, aspoň trochu, mohli byť aj my.

Turzovka, Turkov, Dlhá 7.5.2017

 

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.