Uvedenie do bohoslužby:
Niekedy sa nám zdá, že naše kresťanstvo by sa dalo ľahšie žiť, keby bolo zbierkou presných ustanovení: To je zakázané, to je nariadené, toto každý deň odriekaj a budeš dobrý kresťan.
Lenže to je predstava pohanská. Kristus nám neurčil, aby sme sa učili niečo odriekávať. Pán Ježiš od nás chce, aby sme sa učili nasledovať ho, žiť podľa neho.
V duchu sa teda pred neho postavme, pouvažujme ako sme ho nasledovali a spoločne k nemu volajme, aby sme zvládli naše ťažkosti a úzkosti.
Uvedenie do čítaní:
- Sk 6,1-7
V čítaní zo Skutkov apoštolov dnes počujeme, že už prvá kresťanská generácia prišla na to, že vo farnosti nesmie všetko závisieť iba od kňaza. Farnosť je spoločenstvo vzájomnej služby - diakonátu. Kto sa učí pozerať Ježišovými očami, sám vidí, kde je treba pomôcť.
- 1 Pt 2,4-9
Vo Svätom písme sa nám mnohými spôsobmi znázorňuje čím je Kristus pre človeka. V liste svätého Petra teraz počujeme, čím sú pre Krista tí, ktorí v neho uverili.
- Jn 14,1-12
Kto je neistý, prežíva úzkosť a osamelosť, ten by si mal slova dnešného evanjelia zapísať a nosiť pri sebe. Alebo ešte lepšie - naučiť sa ich naspamäť, aby si ich mohol v zlých chvíľach pripomenúť a povzbudiť sa z nich.
BYŤ ČLOVEKOM
Kardinál Alfréd Bengsch napísal svojho času knihu: Dobrý človek. Hlavnou myšlienkou meditácii je stará filozoficko-teologická axióma: Božia milosť predpokladá ľudskú prirodzenosť. Jednoducho povedané: Najskôr buď človekom a potom môžeš byť kresťanom.
Základ k tomu, aby sme to dosiahli a svetlo do tejto problematiky, nám dáva dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov, ktoré hovorí o šomraní v prvej farnosti. Prečo vzniklo? Pri každodennom obsluhovaní zanedbávali niektoré vdovy.
Čo z toho vyplýva? Prví kresťania si pomáhali. Boli citlivými ľuďmi, ktorí videli biedu a pomáhali pri jej odstraňovaní. Keby apoštoli nezasiahli, ich kázanie – služba slova, by bola zbytočná. Zasiahli a nastal opäť poriadok, vzájomná láska, pekné spoločenstvo. Preto sa Božie slovo šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Prví kresťania totiž nasledovali Pána Ježiša, ktorý neprišiel dať sa obsluhovať, ale sám slúžil.
Povzbudivé slová dnešného evanjelia povedal potom, ako apoštolom umyl nohy. Aj to veľa naznačuje. Vytváral s apoštolmi pekné spoločenstvo a volá aj ich do spoločenstva s Nebeským otcom.
Zaznelo: Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
Misionár pôsobiaci v Indii pri návšteve Slovenska hovorí priateľovi, ktorí sa sťažoval na ľahostajnosť dnešnej spoločnosti: To si nebol v Indii. Tam prekročia zomierajúceho človeka. Buď rád, že žiješ v krajine, kde medzi ľuďmi ostalo aspoň niečo z kresťanstva.
Našou úlohou je udržať to kresťanské v našej spoločnosti. Tým udržíme aj ľudskosť. Ostaňme v línii v úvode nastolenej témy: Byť najskôr človekom. Vytvárať ľudské spoločenstvo. A to začína v rodine.
Pán kaplán v tomto týždni v príhovore spomínal, že z dvoch tried, kde učí náboženstvo, bolo na veľkú noc v kostole iba 6 žiakov. Skonštatoval: Základ je rodina.
Skutočne, tam sa vytvárajú väzby, tam sa buduje ľudskosť a formuje osobnosť človeka.
Je bolestné, že žijeme v takom sociálnom štáte, z ktorého musia odchádzať otcovia i matky za prácou do cudziny. Absentuje rodinný život, prítomnosť otca v rodine. Otec totiž tvorí limity pre svoje deti. Ak ho nemajú a nemá im kto povedať, toto nie, potom sú deti dezorientované. Sú hyperaktívne, nemôžu sa „vmestiť do kože“. Ak otec napríklad nevie tvrdo zasiahnuť, keď dieťa odvráva matke, obrániť ju a v zárodku ho „uzemniť“, tak nikdy z dieťaťa, zvlášť chlapca, nevyrastie riadny muž! Musí rázne dať najavo: Toto si voči matke nedovoľuj. Inak mu bude chýbať spomínaný základ, aby mohol byť „dobrým človekom“.
Pán farár so susednej farnosti hovorí: Po dlhšom čase prišla farníčka z Londýna. Je veľmi čudná. Zakazuje, aby jej dieťa niekto upozornil. Jej dievča bolo v kostole. Keď vyrušovala a niekto ju upozornil, vyplazila jazyk a škerila sa. Keď pán farár odchádzal popri nej od oltára, niečo jej povedal. Pani už nechodí do kostola, lebo nechce, aby jej dieťa niekto v kostole upozorňoval! Takže sa v tej farnosti môžu tešiť, že im vyrastie „osobnosť“.
Pomocný pán biskup, Peter Dubovsky pri obede po birmovke hovoril, že chybou slovenských rodín je, že pri stolovaní riešia rodinné konflikty a nevytvárajú dobrú rodinnú pohodu. To bolo ešte v roku 1992. Uvedomil som si ako sa posunula doba. Zdá sa, že v dnešnej dobe tento problém odpadol, lebo v mnohých rodinách sa vôbec spolu nestoluje. V rodinách si nesadnú spolu nielen týždni – napríklad k večeri, ale dokonca ani v nedeľu. Bol som šokovaný, keď sa niektorí birmovanci priznali, že spolu nie sú ani pri Štedrej večeri.
Viacerí rodiča sa sťažujú, že ich dieťa si zoberie jedlo k počítaču a tam komunikuje cez sociálnu sieť s kamarátmi, alebo pozerá kde-aké stránky. Rodina mu je „ukradnutá“!
Neexistujú potom žiadne rodinné väzby. Na pohrebe počujeme: Lúči sa s deťmi vnúčatami...a ich nikde. Nejdú ani na pohreb babke, dedkovi. Sú im ľahostajní. Nejdú s vami do kostola.
Viete, čo sleduje vaše dieťa na internete? Poznáte internetovú hru Modrá veľryba? Už niekoľko teenagerov vraj na jej základe spáchalo samovraždu.
Čudoval som sa prečo niektorí mladí preliezajú plot pri kostole a fare. Tu v našom areáli je schránka, kde hľadajú pokémonov. Aj keď táto hrá je len odvar Modrej veľryby, k ničomu dobrému nevychováva. Človek žije vo virtuálnom svete. Ono nežije s vami v rodine, s rodinou.
Kde sa vytvárajú vzťahy?
Pripomeňme si, že Pán Ježiš vytváral spoločenstvá. Prvý zázrak urobil na svadbe, rozmnožil chleby. S apoštolmi sa lúčil v rámci večere. Po zmŕtvychvstaní jedol s nimi, emauzským učeníkom sa dal poznať pri večeri, pri Genezaretskom jazere pripravil raňajky...
Ježiš najprv vytváral pekné ľudské vzťahy a potom pozýval do nebeského kráľovstva.
Turzovka, 14.5.2017