Uvedenie do bohoslužby:
Vianoce sme začali sláviť už večer, doma, pri spoločnej večeri. Dali sme si darčeky, pretože ako kresťania vieme, že najväčšiu radosť má ten, kto dáva, pretože tak robí radosť niekomu inému.
Teraz sme sa tu zišli, aby sme spoločne poďakovali najväčšiemu darcovi - Bohu Otcovi - za dar Syna, za to, že k nám Boh dnes prichádza. Máme počuť jeho hlas v Božom slove, máme mu ponúknuť svoje srdce ako príbytok.
Volajme teda k nemu:
Pane, prišiel si ako ľudské dieťa na náš svet.
Kriste, si svetlo, ktoré zjasňuje temnoty našej noci.
Chceš nás zachrániť od strachu a nepokoja.
Počas vyznania viery pri slovách o narodení Pána pokľakneme.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 9,1-3.5-6
Prvé čítanie v nás prebúdza nádej, že nedôverou zmietané a na tábory rozdelené ľudstvo sa nakoniec zjednotí vďaka Záchrancovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý prišiel medzi nás ako chlapec.
- Tit 2,11-14
Tie najlepšie veci v živote si človek nemôže kúpiť. Dostáva ich z lásky, zadarmo. Už sv. Pavol to vedel. Píše o tom v liste Títovi. Aj nám odkazuje, aby sme očakávali dar nádeje od nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
- Lk 2,1-14
Neboli to učenci, ktorí prví videli novorodeného Ježiša, ale pastieri. Prečo? Aby sme pochopili, že nepotrebujeme byť ani bohatí a ani učení na to, aby sme sa Bohu páčili. Potrebujeme konať dobro a mať úprimné srdce.
Vianočný darček, či DAR.
Ktorý darček, napr. i vianočný si najviac pamätáte? Možno drobnosť, niečo čo sme dostali s veľkou pozornosťou.
Láska si potrpí na detaily, na drobnosti! Nie pri prijímaní, skôr pri dávaní.
Čo ako zvláštny je beh dejín, Boh svoj prísľub dodrží. Splnil proroctva. Dal nám nie darček, ale DAR. Všimnime si detaily tohto DARU!
Čo ako stručný je popis Ježišovho narodenia, predsa do detailov predznamenáva celé jeho veľkonočné tajomstvo. „I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
Zavinula ho do plienok. – Ježiš berie na seba Adamovu nahotu („bál som sa, lebo som nahý“ Gn 3,10) a potrebuje, aby ho láskavé ruky matky zavinuli do plienok. Podobne ako neskôr zomrie nahý a potrebuje, aby ho Jozef z Arimatey „zavinul do plátna a uložil do hrobu“ (porov. Lk 23,53).
Uložila ho do jasieľ. Sme zvyknutí na to, že jasle sú neodmysliteľnou súčasťou vianočnej idylky. Pôvodne sú však miestom, kde sa ukladá pokrm zvieratám. V jasliach teda leží ten, ktorý neskôr povie: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo“ (Mt 24,26) a bezbranne sa vydá za pokrm tým, ktorí stoja pred týmto tajomstvom ako zvieratká pred hŕstkou sena. Tak sýti Adamov hlad po ovocí „na jedenie chutnom, na pohľad krásnom a na poznanie vábivom,“ ktoré mu podala žena (porov. Gn 3,6).
Zároveň chce, aby to bola opäť Žena, kto podá tento nový pokrm každému Adamovi, ktorý „v pote svojej tváre“(Gn 3,19) jedáva chlieb, neschopný utíšiť jeho hlad. K jasliam sa pritom netreba naťahovať ako po ovocí „na jedenie chutnom, na pohľad krásnom a na poznanie vábivom“. K jasliam sa naopak treba skloniť. Pokrm uložený v jasliach je tak dostupný každému, kto je ochotný sa skloniť.
Nebolo pre nich miesta v hostinci. – Ježiš už teraz berie na seba ľudskú osamelosť spôsobenú hriechom, aby ju neskôr vyniesol na svojich pleciach „na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota“ (Jn 19,17). Berie na seba Adamovo vylúčenie z raja (porov. Gn 3,23), aby ho tam opäť sám uvítal.
Láska si potrpí na detaily! Ako túto lásku opätovať? Dá sa? Veď Boh nás stále obdarúva! Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Ako nás obdaril?
Dieťatko zavinuté do plienok → „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3,27).
Nebolo pre nich miesto → „Nesadaj si na prvé miesto, ale sadni si na posledné miesto“ (porov. Lk 14,7-11). Neboj sa, keď sa ti zdá, že si posledný!
Uložené v jasliach → „Vy im dajte jesť!“ (Lk 9,14). Dávajte tým, čo nemajú, alebo majú menej. V tomto bode môžme opätovať lásku Božiu. Dávaním blízkym!
Láska si potrpí na detaily. Boh nás detailne miluje. Skúsme mi túto lásku opätovať cez ľudí – aspoň trocha.
Turzovka, 25.12.2016