Uvedenie do bohoslužby:
Dnešné nedeľné zhromaždenie nás znova chce viesť k zamysleniu nad sebou, nad svojim životom. Občas to robíme, ale pozeráme sa na seba po svojom, očami svojich návykov. Slovo Božie nás vedie k pohľadu Ježišovými očami, či žijeme podľa vôle Kristovej.
Obráťme sa k nemu s pokornou prosbou o odpustenie každého sebectva.
Uvedenie do čítaní:
- Am 6, 1a. 4 - 7
Za časov proroka Amosa sedela na hrade Sionu vláda, ktorá si žila v blahobyte - a biedu národa riešila len rečami. Prorok volá, že skoro skončí tento život povaľačov a pôjdu prvý do zajatia.
- 1 Tim 6, 11 - 16
Svätý Pavol Timoteja i nás dnes nabáda, aby sme sa snažili dávať vo svojom okolí dobrý príklad kresťanského života na chválu Kristovi.
- Lk 16, 19 - 31
Každý rozumný človek sa snaží pamätať na zadné kolieska. Počúvajme, akú radu nám k tomu dá dnešné podobenstvo.
JEŽIŠ REVOLUCIONÁR
Marxisti, najmä talianski, dávali Ježišovi prívlastok revolucionár. Je tak zobrazený aj vo filme: Evanjelium podľa Matúša. Nečudo, film natočil Pier Paolo Pasolini - marxista z lásky k svojej matke, ktorá bola zbožná.
Dá sa s tým súhlasiť? Ak trochu poznáme situáciu – náboženskú i politickú – v ktorej žil a čítame evanjelia, tak musíme s týmto prívlastkom takmer bezvýhradne súhlasiť. Hovorí o tom snáď každý Ježišov postoj. Postoj k daniam, zbožnosti, sväteniu sobôt, peniazom, bohatstvu, deťom, ženám, hriešnikom...
Na prvý pohľad sa nám nemusí zdať revolučné dnešné podobenstvo, ale to je len prvý pohľad. Dnešným podobenstvom postavil na ruby starozákonný postoj k bohatstvu. To sa považovalo za Božie požehnanie. Chudobný bol Bohom zabudnutý! Teda, viac ako revolučná náuka!
Trochu si to prebehnime! Ako to bolo u ich praotca Abraháma? Získaval stále väčšie pastviny. Keď ustúpil Lotovi, aby medzi nimi nevznikali spory o pastviny. Lot si vybral úrodnejšiu oblasť okolo Sodomy a Gomory, zatiaľ čo Abrahám sa usadil pri menej úrodnom Hebrone. Ale Boh ho pre jeho vernosť požehnal stádami a pastvinami.
Vidíme to aj u jeho vnuka Jakuba, ako ho Boh požehnával u Labana.
Boh požehnal verného Jozefa v Egypte. Po odchode z Egypta dal Boh Izraelu zasnúbenú zem „oplývajúcu mliekom a medom“.
Boh odmenil trpezlivosť Jóba mnohonásobne väčším bohatstvom ako pred skúškou.
A naraz Ježiš povie: Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho a ten sa ocitol v pekle v mukách.
Nevieme si ani predstaviť ten šok! V jednej katechéze pre deti sa farbisto popisuje pohreb boháča. Množstvo kvetov, ľudí, hudba, chváloreč – veď zomrel taký zbožný človek, Bohom požehnaný.
Pohreb Lazára? Iste na obecné trovy, nik nad nim nežialil, nemal na pohrebe ľudí. Vieme si predstaviť aj rozdiel v pomníkoch. Lazar vlastne ani nemal!
A Ježiš si dovolil povedať, že žobrák bol v radosti a boháč, ktorý nedostal od Ježiša ani meno, v pekle!
Bohatstvo sa považovalo a považuje u Židov stále za Božie požehnanie. V regionálnych novinách začal vychádzať seriál: Narodení pod Dávidovou hviezdou... Prví Židia usadení v Čadci hneď patrili k bohatým.
Čo my? Aký je náš postoj? Nepotrebujeme vo svojom myslení urobiť revolúciu? Neviem koľkí sme tu s takýmto postojom?: Ja sa modlím, chodím do kostola...a pritom sa mám horšie ako ten a ten, čo do kostola nechodí.
Ozaj, ako nás oslovuje dnešné evanjelium?
Učíme sa, aby sme sa pri počúvaní evanjelia vždy pýtali na svoju úlohu. Minulú nedeľu sme si povedali: ten špatný správca, ktorý spreneveril Bohom zverené hrivny času, vlôh a príležitostí k dobrému, to som ja. Ja mám od Boha v prenájme dary, celý život.
Inokedy sa ľahko nájdeme v márnotratnom synovi alebo v nemocnom , ktorý prosí o uzdravenie. V dnešnom evanjelia by sme asi úlohu, ktorá by na nás “sadla”, márne hľadali.
Najprv boháč. Kto z nás je bohatý? Až tak bezcitní tiež nie sme, aby sme nechali niekoho umrieť u svojich dverí. O nás to teda dnes nie je.
A pozícia žobráka? Tiež nám nesedí - hladom ešte neumierame. Alebo úloha boháčových bratov? Tiež nie, nemáme takú bohatú rodinu.
Čo teda? V tej histórii o boháčovi a Lazarovi sa cítime dobre len v roli diváka. Pozeráme a súdime: boháč sa nám nepáči - je záporný typ. Nemal by byť taký sebecký!
S chudákom sympatizujeme a radujeme sa s ním z hapyendu – veď sa dostal do neba.
Lenže, bratia a sestry, predsa sa hovorí o nás. Väčšinu z nás asi kostým odporného boháča neminie. Pretože stačí pozornejšie pozrieť, aby sme poznali, že boháč nie je odsúdený za to, koľko mal v banke, aký je jeho zápis v pozemkovej knihe; ba ani nie za to, že sa dobre naobedoval. Jeho zloba je v zlom zmýšľaní: Čo je mi po žobrákovi, čo je mi po chudákovi, čo je mi po kom. Ja sa mám dobre, nič mi nechýba. Je to preto, lebo mňa má Pán Boh rád. Som teda dosť dobrý, keď ma Pán Boh má tak rád. Nemusím si robiť starosti o nikoho a o nič. A o toho žobráka vôbec nie. Keby bol on tiež dobrý, staral by sa o neho Boh - chudoba a trápenie je Boží trest. Čo by som sa Bohu do toho plietol, ako si to s tými darebákmi vybavuje?
Poznáte známy gýčový príbeh: Mladík sa pýta mudrca, ako je to možné, že stačí trochu bohatstva a už nevidia ostatných, myslia len na seba a svoje zisky. Mudrc povie: Pozri sa von oknom, čo vidíš? Ulicu, ľudí... Pozri do zrkadla. Čo vidíš? - Seba. Teda: Stačí trochu striebra a vidíš iba seba.
V uvedení do evanjelia sme počuli: Každý rozumný človek sa snaží pamätať na zadné kolieska. Boháč neskoro pozdvihol oči a videl Lazara!
Dvíhajme oči k Bohu v modlitbe a uvidíme svojich bratov.
Turzovka, 25.9.2016