Predkladám odpovede birmovancov IX. skupiny (Animátor J. Hrtús) na otázku: Kedy, ako a v čom prežívaš Ježišovu prítomnosť vo svojom živote?
Vždy a všade. Nie vždy si to uvedomujem - nad čím by som sa mala zamyslieť. No keď sa niečo deje tak si poviem: Bože-Ježiš-Mária pomôžte, kde ste? Alebo: Ukážte mi ten správny smer, pomôžte mi.
Aj keď sa učím, alebo potrebujem nápady, sa pomodlím, porozprávam sa s nimi a oni mi pomôžu, a zrazu cink vnuknú mi nápad...
Aj keď mám ťažké chvíle (smútok- alebo dačo sa deje na internáte- to tie baby :-) tak Ježiš stojí pri mne, podá mi ruku, pohladí ma, objíme ma - no nejako ma rozveselí :-). Keď o niečo prosím on ma vyslyší.
Veď plní mi moje sny od detstva - mamička je šťastná, mám otecka ktorý nás ľúbi a dáva mi vieru (ako máloktorý rodič v dnešnej dobe), dal mi sestru, úspechy v škole, talenty. Proste stačí mi vedieť, že trávi so mnou všetok môj čas. A tak sa vždy smejeme, že je taký môj dozorca, lebo keď sa ofučím pre blbosť, alebo správam nepekne k niekomu, alebo spomeniem meno Božie (nechtiac- chtiac) sa napr. potknem a mama: No vidíš to ťa Ježiš potkol, to máš za to ako si sa chovala...
KK
Každý to má inak, ja osobne ju cítim dosť často. Je to veľa krát pri písomke, pri probléme, keď som sama, keď som šťastná viem, že nikdy nie som sama. Máme doma nejaké problémy, dnes mi mamina povedala nech sa prežehnám svätenou vodou a pomodlím sa. Prosila som Ježiša aby nám pomohol a aby sa moja mama a brat mali dobre, aby ju zbavil starostí, ktoré má. Cítim, že je stále niekde so mnou. Veľa krát ho prosím aby hlavne mame pomohol. Verím aj v to, že pomôže.
Prosím ho aj taktiež aby mi pomohol od bolesti a prekonať rôzne straty, no taktiež keď som šťastná, ďakujem mu za momenty a dôvody.
Myslím, že mu môžem povedať všetko, doslova sa vyžalovať a on ma vypočuje. Takže beriem Ježiša ako súčasť či už smutných alebo šťastných chvíľ.
NŠ
Ježišovu prítomnosť cítim pri modlení. Modlím sa každý deň pred spaním a aj po zobudení. Myslím, že to pomáha, lebo väčšinou, keď som sa za niečo rozumne pomodlila, tak sa mi to splnilo. Treba veriť a ono sa to splní. Vždy, keď som sa modlila, až mám dobré známky, alebo nech je ďalší deň úspešným, tak sa mi to splnilo. Pre Boha nie je nič nemožné.
LŠ
Táto otázka sa mi veľmi páči, pretože nad ňou rozmýšľam aj ja osobne nejedenkrát za deň.
Ježiš je so mnou neustále, môžem robiť veci tak ako ich cítim a viem že bude pri mne stáť aj v dobrom aj v zlom. Cítim ho hlavne vtedy, keď som v strese alebo ma čakajú dôležité rozhodnutia a potrebujem oporu a podporu, ďalej v momentoch, ktoré prežívam. V tých, čo sa mi vryjú do pamäte, tie krásne ale aj tie, ktoré by som si najradšej nepamätala. Cítila som ho v momente, keď som potrebovala niekoho na koho sa obrátiť, ktorý by ma doplňoval a viedol správnym smerom. Neraz som odbočila zlým smerom a preto som sa už poučila z chýb a snažím sa ísť ďalej a vyvarovať sa ich. Poslal mi kamarátov, no zistiť, ktorý sú tí praví už bolo na mne. Poslal rodinu, no začať si ju vážiť bolo na mne. Poslal ciele, no či sa nevzdám bolo na mne. Aj pády... No či sa zdvihnem, bolo opäť na mne.. Veľa krát nemyslím na to, že je v mojej prítomnosti ale často mi to dokazuje. Často už len maličkosťami.
Keď som bola menšia a mala som stres pred vystúpením, modlila som sa aby mi nespadla palička a aby sa mi choreografia podarila. Keď sa tak stalo, bola som nesmierne šťastná a vďačná. Myslela som si, že to urobil on všetko tak, aby sa mi to podarilo. Dnes si myslím, že je na mne ako to všetko vezmem a aký podám výkon. Ježiš bol so mnou pri začiatkoch, podporoval ma a dával mi silu pokračovať. Dnes, keď už mám čo to za sebou sa pozerá, akým učiteľom bol a ja musím ukázať aká som vďačná, že do môjho života pridal lásku k tancu.
Je pri mne aj keď som smutná, keď často rozmýšľam, keď sa mi nedá zaspať, keď už som unavená a nevládzem, keď mi je zle psychicky, či fyzicky. No v takýchto prípadoch často zabúdam že tu je. Ale predsa je.
Nerada rozprávam o škole, ale toto je prípad kedy ju musím spomenúť. Pomáha mi aj v škole, pri testoch, odpovediach a podobne. Som naňho zvyknutá. Ako náhle sa nejako vzdiali, pociťujem to.
Bude so mnou až do konca. Bude sa dívať na začiatky, aj ako všetko tiahnem až do konca. Ako niečo vzdám, ako sa k niečomu opäť vrátim, ako sa mi darí aj nedarí, čo je mojím cieľom a naopak čomu sa chcem vyhnúť. Bude so mnou bojovať. A v to verím.
LG
Ježišovu prítomnosť prežívam najmä v smútku a strachu, kedy potrebujem pomoc.
Viem, že to nie je odo mňa správne hlavne preto, že málo ďakujem a veľa prosím. Často som prosila za nie dôležité a nepodstatné veci v mojom živote. No postupom času sa učím, že v živote sú aj dôležitejšie veci, ako sú: zdravie, pokoj v rodine, láska blížnych. A tam vlastne pociťujem Ježišovu prítomnosť, lebo keď vidím utrpenie iných som vďačná za všetko čo mám a uvedomujem si a som vďačná, že nepoznám to utrpenie aj keď súcitím s nimi. No najviac pociťujem Ježišovu prítomnosť v kostole počas svätej omše. Tam sa vlastne zamýšľam nad jeho skutkami a dobrosrdečnosťou.
NH