Predkladám odpovede birmovancov III. skupiny (Animátor Vlasta Perďochová) na otázku: 1. Ježiš nežiada nič čo by človekovi škodilo, nekáže robiť nič zlé. Pokús sa popísať, prečo sa mu napriek tomu mnohí vyhýbajú, dokonca ho odmietajú. 2. Porovnaj postoje a život prvých kresťanov s terajšími. Pramene: Skutky apoštolov
1. Ľudia sa často obracajú na Boha keď sa im niečo nepodarí resp. keď sa im niečo zlé stane. "Prečo si to dovolil, prečo si to urobil?" pýtajú sa. Avšak zlé veci v našich životoch ovplyvňujeme my sami. Ľudia tento fakt nevedia prijať. 'Veď keď mi Boh pomáha, musí ma aj trestať nie?' Myslím si že tomuto potrestaniu sa snažia vyhnúť, toto ich odrádza.
Taktiež aj to že Boh niečo vyžaduje. Nie však doslovne. Napr. Pán Boh nás nenúti chodiť do kostola, snaží sa nám ukázať a sprevádzať nás po správnej ceste životom. Ak ho naozaj milujeme do kostola raz tak či tak vkročíme pokiaľ sa s ním naozaj chceme stretnúť. Ľudia si aj myslia že byť kresťanom a žiť kresťanským životom je obtiažne, im nevyhovujúce. Avšak všetci sme ľudia, hrešíme a konáme občas zlo. Rozdiel medzi človekom neveriacim a správnym kresťanom je to že sa snažíme to všetko zlé oľutovať a napraviť. Polepšiť sa a hriechu sa chrániť.
Ďalším dôvodom môže byť aj to že človek skrátka nechce veriť (ale toto sme už rozoberali v predchádzajúcej úlohe).
Myslím že toto sú hlavné dôvody prečo ľudia odmietajú prijať Pána Boha a vieru.
Poznámka editora: Birmovanci odpovedali na druhú otázku nie na základe prečítania prameňa (Skutky apoštolov), ale na základe sledovania svojich starých rodičov. Neuvedomili si, že medzi tým prešlo 20 storočí. :-) Prečítajte si ich pre zaujímavosť.
2.Kresťanstvo prv znamenalo viac než dnes. Ľudia boli viac naviazaní na Boha a vieru aj skrz ich životného štýlu. Pracovali ,,od svitu - do mrku '' a obracali sa k Bohu v strastiach i radostiach. Ale tak ako Boh mal svojich prívržencov mal aj odporcov. Myslím že vtedy boli ľudia rozhodnutý buď pre alebo proti. Oproti dnešným kresťanom (z môjho pohľadu) boli pevne veriaci, dnešný kresťania sa k Bohu natoľko neprikláňajú. Často si len plnia povinnosti' správneho kresťana no ich duchovný život tomu nezodpovedá.
Pokiaľ ide o odporcov v minulosti a dnešnej dobe, v minulosti boli radikálne proti Bohu. Jednoduchý ľud bol menej kompromisný. Takže týmto chcem povedať že ľudia v minulosti boli prehnane zameraní na svoju vieru alebo prehnane proti. Dnešní ľudia sú kompromisnejší a vedia prijať iné náboženské názory a pod.
N.P.
1. Vyhýbajú sa mu podľa mňa preto lebo sa ho boja. A myslia si že môže prísť niečo zlé v ich živote alebo napríklad, keď sa na neho naviažu a budú sa báť minulosti a rozmýšľať či ich niekedy sklame, a keď budú mať ťažkú chvíľu tak im nemusí pomôcť lebo zrobili niečo zlé. A tak sa mu vyhýbajú.
Dnes sa často zastáva názor, že v súčasných podmienkach sa nedá žiť, ako žili kresťania vtedy alebo že ľudia v ranej cirkvi zdieľali svoje životy tak intenzívne iba kvôli počiatočnému nadšeniu. Pochopili, že každodenná oddanosť Ježiša je vzorom pre každú pravú službu Bohu a že nasledovať ho znamená byť pripravený nasadiť život pre Boha, pre bratov a pre rast Božieho kráľovstva. Čo nasledovanie Ježiša znamenalo vtedy, nemôže dnes byť inak. Dnešné „nedeľné kresťanstvo“ alebo „kresťanstvo“ ako jeden z koníčkov človeka nie sú dôsledkom pozmenených spoločenských podmienok. Sú skôr prejavom skutočnosti, že ľudia síce nejako chcú byť spasení, ale nie sú pripravení ísť úzkou cestou nasledovania Ježiša. Aj v čase Ježiša žili ľudia s podobným postojom, ktorých Ježiš varoval: Čo ma oslovujete: „Pane, Pane“, keď nerobíte, čo hovorím?
S. H.
1. Ak by sme hľadali nejaké zlé vlastnosti na Ježišovi, určite by sme nenašli ani jednu. Vždy všetkým len pomáhal a robil dobré skutky, tak prečo ho niektorí aj tak odmietajú? Je to na zamyslenie, pretože nie je dôvod, ktorý by to vysvetlil logicky. Nájdeme iba dôvody, ktoré sú nelogické.
Ľudia si myslia, že sú dokonalí a nepotrebujú Ježiša k životu, že všetko zvládnu sami, ale raz príde určite chvíľa, keď ho potrebovať budeme všetci.
Odmietnuť ho môžu aj kvôli dnešnej dobe. Hlavne dnešná mládež to považuje za niečo výsmešné, a tak aby zapadli medzi ostatných, vzdajú sa viery.
Niektorí si môžu myslieť, že sú to všetko vymyslené rozprávky a preto Ježiša k sebe nepustia.
Všetky tieto dôvody raz človeka aj tak prinútia stať sa s Ním kamarát.
2. Postoj a život prvých a terajších kresťanov.
Od Ježišovho narodenia si ho ľudia uctievali. Bol to niekto, pre nich veľmi výnimočný. Pomáhal im, uzdravoval, správal sa milo a zato ho mali radi. V tej dobe kresťanov môžeme nazvať pravými kresťanmi. Všade kde chodili, boli s Bohom spojení modlitbou a šírili vieru. Na porovnanie so súčasnosťou, kresťanmi sú iba preto aby mali nejakú vieru, žijú kresťanský život iba tak naoko, teda skôr vôbec ho nežijú. Ale zasa určite nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca.
Druhá skupina terajších kresťanov sú ľudia, ktorí si na vieru nedajú dopustiť. Chodia do kostola, modlia sa, robia dobré skutky, žijú kresťanský život. Ako čas plynie, je čím ďalej tým menej ľudí, ktorí sú naozajstný kresťania. Prestávajú to považovať za dôležitú súčasť života. Dúfajme, že sa ľudstvo umúdri a viera bude opäť súčasťou aspoň väčšiny ľudí.
B. S.
1. Mnoho ľudí si myslí, že Ježiš im v živote nebude nápomocný, no mýlia sa. Myslím si, že ľudia v minulosti Ježiša medzi seba púšťali viac ako teraz, možno je to tým, že je iná, modernejšia doba. Ľudia v dnešnej dobe to berú ako výmysel.
2. V minulosti boli kresťania viacej ponorený vo viere, aspoň podľa môjho názoru. Všade kde chodili, boli s Bohom. Veľa ľudí sa v dnešnej dobe schyľuje ku kresťanstvu len kvôli tomu, že celá ich rodina je Kresťanská alebo z iných vonkajších dôvodov. Samozrejme nie všetci sú rovnaký a zachovajú sa rovnako, takže stále sú tu Kresťania, ktorí pevne veria, modlia sa a idú si za svojim cieľom a to spoznať lepšie Boha.
L. Z.
1. Niektorí ľudia si myslia, že nepotrebujú spasiteľa. Aby sa nestrápnili pred kamarátmi. Aby neboli na smiech pred druhými.
2. Za starých čias bolo kresťanstvo viac ´´obľúbene´´. Bol na neho väčší dôraz. V tejto dobe je to také ľahostajne. Terajší starí ľudia chodia do kostola skoro stále. A podľa mňa keď už my budeme takí starší tak nebudeme tam tak chodiť ako oni.
J. K.