Na plnšie prežitie takého bohatého obsahu veľkonočného tajomstva je potrebný dlhší čas, preto už kresťanský starovek predĺžil slávenie Veľkej noci na päťdesiat dní – quinquagesima.
Nenašiel som nič čo by krajšie a výstižnejšie vyjadrovalo vetu z Verím: ...zostúpil k zosnulým... a vystihovalo raz Bielej soboty.
Deň Bielej soboty je dňom smútočného ticha.
Keďže liturgia Veľkonočnej vigílie je bohatá a prežívame ju raz do roka, aby sme jej porozumeli, predkladám program a vysvetlenie:
Veľký piatok je ako deň Kristovej smrti odjakživa dňom smútku a pôstu.
Keďže obrady Veľkého piatku sú bohaté, slávia sa raz do roka, predkladám ich program a vysvetlenie
Keďže obrady týchto dní sú bohaté na symboliku, predkladám program a vysvetlenie večernej bohoslužby.
Na zelený štvrtok sa dovoľuje iba omša svätenia olejov a omša na pamiatku Pánovej večere.
Názov tohto dňa – Zelený štvrtok – je v slovenčine odvodený z nemeckého názvu Gründonnerstag, ktorý je tradične spájaný so zelenou farbou, ale pravdepodobne vznikol zo stredohornonemeckého slovesa grienen či greinen (oba znamenajú „plakať“), čo je spojené s opätovným prijímaním kajúcich verejných hriešnikov, ktorí boli na Popolcovú stredu vylúčení zo spoločenstva Cirkvi.
Zdá sa, že vedľa nedele ako pravidelného dňa pamiatky na zmŕtvychvstanie Krista, existovala už veľmi skoro aj výročná pamiatka Paschy.