Rímska liturgia si počas „Veľkej nedele”, čiže v rozpätí päťdesiatich dní, keď Cirkev s plesaním slávi veľkonočné tajomstvo, pripomína aj Kristovu Matku, či už preniknutú radosťou zo Synovho zmŕtvychvstania, alebo ako zotrváva s apoštolmi na modlitbách a isto s nimi očakáva dar Ducha Svätého (porov. Sk 1, 14).
Keď však Cirkev plní svoje materské poslanie, keď slávi sviatosti uvádzania do kresťanského života, ktoré sú veľkonočnými sviatosťami, vidí v preblahoslavenej Panne vzor svojho materstva; ale aj spoznáva, že Kristova Matka je jej vzorom a pomocou pri hlásaní evanjelia, ktoré jej zveril zmŕtvychvstalý Kristus (porov. Mt 28, 19-20).
Tieto omše sa môžu sláviť v mariánskych svätyniach každý deň a to vtedy, ak tam slúžia omšu kňazi, ktorí vedú pútnikov, alebo ak sa slávi omša pre dobro pútnikov. Biblické čítania však treba brať, ak sa omša neslávi na spôsob sviatku alebo slávnosti, z feriálneho lekcionára z príslušného dňa vo Veľkonočnom období.
Mariánske pobožnosti v máji
Treba podporovať rozličné mariánske pobožnosti, ako sú mariánske litánie a pod.