Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.
V slávení a v katechéze tohto dňa treba vyzdvihnúť súvislosť medzi oboma pohľadmi na veľkonočné tajomstvo.
Spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema sa odpradávna koná slávnostnou procesiou, ktorou veriaci slávia túto udalosť, pričom napodobňujú zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli Pánovi v ústrety a nadšene volali: „Hosanna”.
Procesia má byť len jedna a má sa konať vždy pred omšou, na ktorej býva najväčšia účasť ľudu, a to aj vo večerných hodinách v sobotu alebo v nedeľu.
Veriaci nech sa zhromaždia v niektorom menšom kostole alebo na inom vhodnom mieste mimo kostola, ku ktorému sa potom má ísť v procesii.
Veriaci sa zúčastnia na procesii tak, že nesú palmové ratolesti alebo ratolesti iných stromov. Kňaz a posluhujúci kráčajú pred ľudom a tiež nesú ratolesti.
Požehnanie ratolestí sa koná na to, aby sa niesli v procesii. Ratolesti uchovávané doma pripomínajú veriacim Kristovo víťazstvo, ktoré slávili procesiou.
Na slávenie spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema Rímsky misál okrem slávnostnej procesie uvádza ešte dva iné spôsoby, a to nie preto, aby sa vyhovelo pohodliu, ale s ohľadom na prekážky, ktoré azda procesiu znemožňujú.
Druhým spôsobom spomienky je slávnostný vstup, keď sa nemôže konať procesia mimo kostola. Ako tretí sa uvádza jednoduchý vstup: použije sa pri všetkých omšiach tejto nedele, v ktorých sa nekoná slávnostný vstup.
Kde nemožno sláviť omšu, bude dobré sláviť liturgiu slova o Mesiášovom vstupe a o Pánovom umučení, a to v sobotu večer alebo vo vhodnom čase v nedeľu.
Pri procesii zbor a ľud spievajú spevy určené v Rímskom misáli, ako žalm 24 a 47, alebo aj iné spevy na počesť Krista Kráľa.
Rozprávanie o umučení Pána – pašie – sa deje zvlášť slávnostne. Treba ho spievať alebo čítať podľa tradičného zvyku. Majú ho prednášať traja – jeden to, čo hovorí Kristus, druhý zasa text evanjelistu, tretí to, čo hovoria ostatné osoby a ľud. Pašie prednášajú diakoni alebo kňazi; keď ich niet lektori; vtedy treba vyhradiť kňazovi tie časti, v ktorých hovorí Kristus.
Pašie sa čítajú bez sviečok, bez incenzácie, bez pozdravu a bez poznačenia knihy znakom kríža; iba diakoni prosia od kňaza požehnanie ako inokedy pred evanjeliom. Na konci sa hovorí: Počuli sme slovo Pánovo, ale kniha sa nebozkáva.
Pre duchovné dobro veriacich sa žiada, aby sa pašie prečítali celé a aby sa nevynechávali ani čítania, ktoré sú pred nimi.
Po pašiách má nasledovať homília.
Liturgické poznámky ku Kvetnej nedeli
- Na ofícium, na požehnanie ratolestí a procesiu a na všetky omše tohto dňa sa berie rúcho červenej farby.
- Slávnostný vstup, nie však procesia, sa môže opakovať aj pred inými omšami, na ktorých sa zúčastňuje mnoho veriacich.
- Na procesiu (i na slávnostný vstup) si kňaz oblieka ornát alebo pluviál (ak má na procesiu alebo na vstup pluviál, zloží ho a oblečie si ornát na začiatku omše po pobozkaní oltára).
- Po procesii alebo po slávnostnom vstupe kňaz pobozká oltár, ide k sedadlu, vynecháva sa prežehnanie a úkon kajúcnosti alebo pokropenie ľudu na začiatku omše a hneď sa povie kolekta. V omši sa potom pokračuje zvyčajným spôsobom.
- Nedovoľuje sa iba požehnanie ratolestí bez nasledujúcej procesie (slávnostného vstupu) a omše.
- Požehnanie ratolestí koná ten istý kňaz, ktorý slávi aj nasledujúcu omšu. Ak požehnáva ratolesti biskup, omšu môže sláviť aj iný kňaz. Vtedy biskup v pluviáli predsedá na katedre liturgii slova a na konci omše dáva požehnanie.
Kde sa môžu konať obrady Veľkého týždňa
Obrady Veľkého týždňa čiže požehnanie ratolestí a procesia (slávnostný vstup), prenesenie Najsvätejšej sviatosti po omši na pamiatku Pánovej večere, slávenie Utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok a Veľkonočná vigília sa môžu sláviť vo všetkých kostoloch a kaplnkách. No v kostoloch, ktoré nie sú farské, a v kaplnkách by sa mali sláviť iba vtedy, ak sa môžu konať dôstojne čiže s dostatočným množstvom posluhujúcich, ak sa spievajú aspoň niektoré časti a s dostatočným množstvom veriacich. Ináč je osožnejšie, ak sa tieto slávenia konajú iba vo farských a význačnejších kostoloch.
Na Kvetnú nedeľu je tento rok TRIDSIATY MEDZINÁRODNÝ DEŇ MLÁDEŽE.
Je vhodné uzavrieť Pôstne obdobie pre jednotlivých veriacich i pre celé kresťanské spoločenstvo kajúcnou pobožnosťou, a tak ich pripraviť na plnšiu účasť na veľkonočnom tajomstve.