Sviatosť pokánia, veľkonočné prijímanie, sv. omše, kvety a organ, liturgické úpravy
1. Sviatosť pokánia.
Osobitne ich treba upozorniť na to, aby podľa zákona a tradícií Cirkvi pristúpili v tomto čase (od Popolcovej stredy do Turíc) k sviatosti pokánia, aby sa tak mohli s čistým srdcom zúčastniť na veľkonočných tajomstvách. Je veľmi vhodné, ak sa sviatosť pokánia v Pôstnom období slávi podľa obradu Zmierenia viacerých kajúcnikov s individuálnym
Pôstne obdobie vyznaním a rozhrešením, ako je to v Rímskom rituáli (Obrad pokánia, s. 41 n.). Duchovní pastieri zas nech sú naporúdzi v službe zmierenia a nech častejšie poskytnú možnosť na individuálnu spoveď, aby tak uľahčili prístup k tejto sviatosti.
2. Veľkonočné sv. prijímanie.
Sväté prijímanie v Pôstnom a Veľkonočnom období sa má udeľovať v rámci svätej omše (okrem nevyhnutných prípadov – choroba, slabosť a pod.), aby tak veriaci hlbšie prežívali veľkonočné tajomstvo – smrť a vzkriesenie Pána, čo sa sprítomňuje vo svätej omši. Z tohto dôvodu naši ndpp. ordinári dávajú fakultu binovať, najmä ak vo farnosti spovedajú viacerí kňazi celý deň.
3. Štáciové omše.
Veľkopôstna príprava nech sa v každom ohľade usmerňuje tak, aby jasnejšie vynikol život miestnej cirkvi a podporil sa jej rozvoj. Preto sa veľmi odporúča zachovať a podporovať tradičnú formu zhromaždenia miestnej cirkvi na spôsob rímskych „štácií“. Tieto zhromaždenia veriacich možno uskutočniť, najmä pod predsedníctvom pastiera diecézy, pri hroboch svätých alebo vo význačných kostoloch alebo svätyniach mesta, alebo aj na vyhľadávanejších pútnych miestach diecézy (Cæremoniale Episcoporum, 260 – 262).
4. Kvety a zvuk organa.
V Pôstnom období sa zakazuje zdobiť oltáre kvetmi a hudobné nástroje sa dovoľujú používať len na udržanie a sprevádzanie spevu, čo zodpovedá kajúcemu rázu tohto obdobia. Výnimkou sú: nedeľa Lætare, slávnosti a sviatky. 6. Piesne a spev Aleluja. Od začiatku Pôstneho obdobia až po Veľkonočnú vigíliu sa vynecháva Aleluja vo všetkých sláveniach, a to aj na slávnosti a sviatky. Piesne najmä pri sláveniach Eucharistie, ale aj pri pobožnostiach majú byť primerané tomuto obdobiu a čo najlepšie zodpovedať liturgickým textom. 7. Treba podporovať a duchom liturgie naplniť tie pobožnosti, ktoré sú zvlášť vhodné na Pôstne obdobie, ako je napríklad krížová cesta, aby sa tak myseľ veriacich ľahšie priviedla k sláveniu Kristovho veľkonočného tajomstva. (Porov. Obežník Kongregácie pre bohoslužbu O príprave a slávení veľkonočných sviatkov zo 16. 1. 1988 – body 9 – 14)
LITURGICKÉ ÚPRAVY
- Zádušné omše. V pôstne nedele sa nedovoľujú nijaké zádušné omše ani pohrebná. V pôstnych fériach sa zakazujú omše za zosnulých okrem pohrebnej omše, omše po prijatí správy o smrti, pri poslednom uložení telesných pozostatkov a prvého výročia smrti.
- Zakazujú sa všetky votívne omše okrem omší spojených s obradmi, ktoré sa riadia vlastnými pravidlami, a omší za rozličné potreby pri významných príležitostiach so súhlasom miestneho ordinára – v nedeľu však nikdy nie sú dovolené nijaké votívne omše.
- Spomienka na svätých. Všetky spomienky v Pôstnom období sa stávajú ľubovoľnými, teda nezáväznými, a slávia sa takto: V omši možno namiesto kolekty dňa vziať kolektu zo spomienky. V liturgii hodín sa v posvätnom čítaní z Otcov a po responzóriu príslušného dňa liturgického obdobia pripojí vlastné čítanie s responzóriom o svätom a uzavrie sa modlitbou o svätom; okrem toho možno po ranných chválach a po vešperách po záverečnej modlitbe – jej konklúzia sa vynechá – pripojiť antifónu (vlastnú alebo zo spoločnej časti) a modlitbu o svätom (VSLH, 239).
- Na sviatky a slávnosti ako aj pri osobitných sláveniach je Glória a v liturgii hodín Teba, Bože, chválime.
- Modlitba nad ľudom. Vo všedné dni Pôstneho obdobia sa odporúča modlitba požehnania nad ľudom (po modlitbe po prijímaní), ako sa uvádza v Rímskom misáli.
- Ak sa v Pôstnom období slávi manželstvo, farár nech upozorní ženícha a nevestu, že majú dbať na osobitný ráz Pôstneho obdobia. Slávenie manželstva sa však výslovne zakazuje na Veľký piatok a na Bielu sobotu (Ordo celebrandi Matrimonium, editio typica altera, 1991, nr. 32).