Avizoval som tému: Čo zo snahy po starom misáli môže byť pomôckou pre pastoráciu?
Zdá sa mi, že nie návrat k latinčine, oblečeniu, starým formám slávenia sv. omše nepomôže.
Nič z popísaného minule nemôže pomôcť?
Tradicionalisti (takto ich nazvem) vzbudzujú určitú pozornosť. Vidno to na sociálnych sieťach. Ľudia sa začínajú o liturgiu zaujímať. Píšu a uvažujú za i proti. Takže je to určitá reklama.
Iba dočasne?
Je to ako reklama. Zvláštne oblečenie, držanie rúk, vzbudzuje pozornosť. Možno vedie k uvažovanie prečo sa tak ten kňaz obliekol, prečo niektorí idú na sv. prijímanie po kľačiačky, prečo majú také strnulé gesta...?
K čomu to vedie?
Samozrejme k otázkam – je ten kňaz zbožnejší? Je ten veriaci čo si (často tvrdohlavo a ostentatívne) kľaká pred sv. prijímaním, nepodá ruku pri znaku pokoja, kľačí keď ostatní stojíme, lepší? Ak to ostatných povzbudzuje k nasledovaniu takýchto postojov, môže to byť niečo „len navonok“ – možno povedať k farizeizmus.
Môžu tieto postoje aj odradiť?
Poviem to postrehom. Dostal som foto ako ide kardinál pod baldachýnom a jeho vlečku (ako kedysi závoj nevestám) drží niekoľko mužov. Kamarátovi, ktorý mi to poslal som odpísal, že je to zaujímavá fotomontáž, alebo fotka z nejakého natáčania (nechcel som povedať - karnevalu). On mi odpísal, že je to fotka z Trnavskej novény. Priznám, nechcel som veriť.
Položil som si otázku, koho to môže povzbudiť, k čomu duchovnému priviesť. Mňa k tomu, že je to barokový stredovek a bolo mi to, aj je, prinajmenšom čudné. Nič príťažlivé. Veď je to už dávno zrušené. A určite by som sa takto nevystrojil a keby som mal tu vlečku držať, tak by som sa nezdržal smiechu.
Dúfam, že aktéri to mysleli dobre.
Nabudúce:
Konkrétne úpravy nového misála.