Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Minule

Učiť sa obetovaniu

Poučný dialóg

Ak sme niečo obetovali je to v rodine 

Obrad prijímania z pohľadu obetovania

- pred prijímaním sú všetci vyzvaní prejaviť svoju bratskú lásku, a hneď potom kňaz rozlomí chlieb, aby tak sebe i ostatným povedal, že tam spočíva podstata omše: mali by sme sa rozdeliť, obetovať sa pre svojich bratov.

Plodnosť pasívneho „počúvania“ sv. omše je malá aj pre veriacich.

To sú tí ľudia, ktorí už skoro odišli od Cirkvi a stoja na hranici rozchodu s ňou. Preto aj naša modlitba na nich musí smerovať k tomu, aby sme ich udržali pri Bohu a začlenili ich do Eucharistickej hostiny ako angažovaných účastníkov. Tu je potrebné vrece trpezlivosti. Zo skúsenosti vieme, že roky úsilia prinášajú ovocie. Pomaly sa aj diváci začínajú angažovať. 

ASPOŇ PÄŤ MINÚT S HOSTITEĽOM 

Nevyhnutným dôkazom na pochopenie hodnoty účasti na sv. omši je päťminútová osobná modlitba po sv. prijímaní.

Tieto tradičné modlitby nazývame vďakyvzdávaním. Názov však nie je príliš šťastný, lebo tu nejde len o vďakyvzdávanie, ale o osobné stretnutie s Kristom a o výmenu niekoľkých viet s ním osamote. Aj keď sme v spoločenstve musíme si nájsť čas na dialóg „ja a Ježiš“.

Keď sme na nejakej hostine, oslávenec je pre všetkých

Je pre nás cťou keď si nájde význačný oslávenec čas na nás. Ježiš okrem toho, že je s nami ako spoločenstvo, keďže je Boh, chce a môže byť s nami osobne. Trochu to môžeme vysvetliť známym prirovnaním: Slnko je v zrkadle ale aj v každom rozbitom kúsku zrkadla.

Prijímanie je taký moment počas Hostiny, keď Hostiteľ prichádza ku každému osobne, aby mu pozrel do očí a spýtal sa na najosobnejšie veci. Zúčastňujeme sa všetci spolu na Eucharistickej Hostine, ale predsa každý z nás má svoj vlastný svet, svoje vlastné tajomstvo, neznáme a dokonca ukryté pred účastníkmi Hostiny, naproti tomu známe Hostiteľovi. Toto stretnutie vo dvojici je veľmi potrebné. Niekedy je to úsmev vďačnosti za pozvanie na Hostinu, za stretnutie so skvelými ľuďmi; niekedy krátke „ďakujem“ za preukázanú veľkú milosť; niekedy slza bolesti stekajúca po líci, ktorú nám prstom odstraňuje sám Kristus, keď hovorí: „Neplač“; niekedy úpenlivá prosba o zásah Ježiša, pohľad plný vďačnosti za odpustenie našej viny. Vlastne na takomto stretnutí sa odohráva najdôležitejšia udalosť v živote účastníka Hostiny. Hostiteľ na toto stretnutie veľmi čaká, lebo v ňom má najviac čo povedať.

Takže účasť na sv. omši nie je len „generálna audiencia“.

Ježiš preto čaká na päťminútové osobné stretnutie, v ktorom som ja a On. Ak ste boli v Ríme viete, že úplne inú atmosféru má stretnutie s pápežom cez televíziu, inú na námestí či vo veľkej sále za účasti tisícok ľudí, a inú, keď sme v jeho privátnom apartmáne. Pán biskup Baláž mi často hovoril o osobnom stretnutí s Janom Pavlom II. Bol s nim dvakrát na večeri. Tam bolo stretnutie výlučne pre teba neho. Podobne je to počas sv. omše. Ona je „generálnou audienciou“, ale v nej je určená chvíľa na „súkromnú audienciu“. To je vlastne päť minút po sv. prijímaní.

Mate tú potrebu byť s Ježišom?

Ak áno, potom bolí situácia, keď ľudia jednoducho po sv. prijímaní odchádzajú z kostola. Bolí to, lebo je to jasný dôkaz, že prijímajúci nič nechápu zo svätého prijímania. Preto je potrebne vedieť ako sa má správať počas tej „súkromnej audiencie“ u Krista.

Čo cez tých 5 minút?

Ak je omša spoločenstvom s osobou Krista, potom sa musím vnoriť do jeho pocitov, do jeho myšlienok, do je­ho záľub. Musím sa vnoriť do Kristovej mentality. „Lebo už nie ja žijem - mal by som povedať po sv. prijímaní -, ale Kris­tus žije vo mne." To Kristus hovorí, hýbe sa, koná.

Keďže omša je spoločenstvom s bratmi, potom musím rozbiť škrupinu môjho egoizmu, modliť sa za iných, priblížiť sa k nim, všimnúť si ich, ich práva, ich potreby, bolesti i ra­dosti.

Z praktického pohľadu správne nastavenie tých päť minút po sv. prijímaní azda najviac rozhoduje o plodnej účasti na sv. omši.

Je to podmienka mimoriadne podstatná. Postrehli to autori dokumentov II. Vatikánskeho koncilu. Odporúčali, aby účasť na sv. omši bola spojená so zvláštnou starostlivosťou o vďakyvzdávanie po sv. prijímaní.

Ako je to v misáli?

Je tam vždy comunia – Spev na prijímanie. S tou myšlienkou sa ideme stretnúť s Ježišom

 U nás nezostalo veľa z praxe misála. Ako je to u nás?

Sám som neukázal potrebu vďakyvzdávania a nedal si tú námahu, aby som naučil prežívať päť minút s Kristom. Nestačí pieseň, to má byť osobné stretnutie. Ono musí zásadne prebiehať v tichu. Z druhej strany nezohľadňujeme, že v našej situácii 95% účastníkov sv. omše sú účastníci „generálnej audiencie“, ktorým vôbec nezáleží na „súkromnej audiencii“ u Krista. Preto tí, čo nepristupujú k sv. prijímaniu, nemajú čo robiť vtedy, keď iní prichádzajú, aby sa osobne stretli s Hostiteľom. Sú nervózni, keď sv. omša – podľa ich mienky – sa „nepotrebne“ predlžuje o päť minút. Myslím si, že niekedy možno vykonať vďakyvzdávanie vo forme modlitby, aby sme ukázali, ako sa to robí. A to dokonca aj vtedy, keď tí, čo nepristupujú k sv. prijímaniu budú spievať pieseň, pristupujúci i tak prežijú svoje osobné stretnutie s hostiteľom tak, ako treba.

Po sv. prijímaní je potrební chvíľa ticha. Čo ma osobne bolí?

Keď dávam po sv. omši prijímanie, snažím sa vždy obliecť primerane – aj keď dávam prijímanie jednému človekovi. Aj keď to nie je podstatne, ale má to naladiť tých čo idú na sv. prijímanie, že je tu niečo mimoriadne. Vždy vsi vzbudíme aspoň vieru, nádej a lásku k Ježišovi. Bolí ma keď vidím ako hneď ľudia utekajú. Mám „to“ (prijímanie) a bežím. Vždy ma potešilo, keď niektorí ostali a poďakovali.

Čo treba urobiť?

Tak ako pred sv. omšou máme 10-15 minút na sústredenie, tak by to malo byť po sv. prijímaní, pripadne po sv. omši.

Prečo nie je u nás taká prax?

Snažil som sa to zaviesť. Pamätáte keď som hovoril, že nemusím sa modliť v nedeľu po sv. omši Anjel Pána, že by sme sa ju mali pomodliť v rodine spoločne pred obedom. No, aká bola odozva? Nechcem niečo zrušiť a nenahradiť. Čakám, že bude čim viac takých duši – ako ich pár vidím v nedeľu po sv. omšiach – pekne adorujú. Dúfam, že sa nebudeme báť chvíľ ticha v kostole.

Urobilo sa niečo u nás za posledný čas?

Snažíme sa o symbolické chvíľky ticha pri adoráciách, po kázni, po evanjeliu. Po prijímaní je už nielen spev aj modlitba (i magnifikat). Po sv. omši „zvelebovanie Pána“ Ježiša v Oltárnej sviatosti...

Sám si musím overovať ako si cením chvíle po sv. prijímaní.

Dal som si kľakatko k oltáru, málo ho využívam, lebo som tam rušený. Ale nesmieme to vzdávať. Jedno je isté. Od tej „súkromnej audiencie“, od prežitia tohto zjednotenia, vo veľkom stupni závisí vstup do hĺbky bohatstva sv. omše.

Nabudúce:

Odchod z kostola

Výchova k plnej účasti na svätej omši




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.