Pokračujeme v úvahách o sv. omši (25.)
Minule
Keď kňaz, dvíha dary chleba a vína, aby ich obetoval Otcovi, vystupuje v mene ľudí.
Prefácia je hymnom vďačnosti a ona mení svätú Hostinu na hymnus vďakyvzdávania
Prefácia učí kresťanov v duchu Evanjelia ďakovať Bohu za dary, ktoré od neho dostali.
Dnes:
Úloha kňaza
Kňaz vybraný Bohom, preto nekoná len v mene ľudu, ale i v mene Boha.
Reprezentovanie Boha
Ťažkosti s eucharistickými modlitbami.
ŤAŽKÉ EUCHARISTICKÉ MODLITBY
Vraj sú ťažkosťami v chápaní eucharistických modlitieb. Veriaci im veľa nerozumejú, pretože sú príliš vznešené a nemajú spojenie s konkrétnym životom. Fakticky ich ľudia nerozumejú.
Svedčí o tom nedostatočná sústredenosť u mnohých účastníkov na svätej Hostine, zvlášť vtedy, keď kňaz tieto modlitby prednáša Bohu. Skutočne je to niekedy vina samého kňaza, lebo ak on nevyslovuje slová pozorne, tak sa netreba diviť, že veriaci nepočúvajú. Častejšie však samotné spoločenstvo okolo oltára nedorastá k hodnotám, o ktorých je reč v eucharistickej modlitbe. Vec však spočíva v tom, že je to modlitba Cirkvi, a nie iba skupiny zídenej pri oltári a jej rovina je rovinou života Cirkvi, nie len rovinou aktuálnych účastníkov svätej Hostiny.
Čo môže v tomto okrem sústredeného prednesu urobiť predsedajúci spoločenstva (kňaz).
Využívať sa variabilitu eucharistických modlitieb. Eucharistických modlitieb máme v terajšom misáli sedem. A budú aj v novom pripravovanom misáli. Samotne eucharistické modlitby (najmä prvá a posledná v terajšom misáli majú viac textov na výber – prvá podľa obdobia slávenia).
Tí, čo sa zúčastňujú sv. Omše, často sú zameraní na dočasné dobrá.
Boh im je potrebný na vybavovanie pozemských záujmov. A niet pochybností, že keby sme začali prosiť o zdravie, o peniaze, o uhlie na zimu, o cement pre tých, čo stavajú domy a dobré známky pre študujúcich, o dobrého kandidáta na muža a o zničenie zlého suseda, tak vtedy by bola pozornosť modliacich sa s nami oveľa vyššia. Zatiaľ sa v eucharistickej modlitbe nič také nenachádza. Tu vstupujú do hry iba nepomíňajúce hodnoty. Ďakujeme za spásu, za večný život, za dielo Ježiša, prosíme o vieru a lásku, o pokoj a jednotu, o odpustenie hriechov a spásu zomrelých, o účasť na večnom šťastí.
Ak ľudí, ktorí sú zídení okolo oltára, tieto hodnoty nezaujímajú, nedivme sa, že prestupujú z nohy na nohu a netrpezlivo čakajú, kedy bude koniec.
Stáva sa dokonca i to, že kňaz a najradšej používa druhú eucharistickú modlitbu - najkratšiu, aby ľudu vyhovel a tiež preto, lebo si myslí, že tie ostatné sú ťažké a dlhé. Keby si v živote docenil hodnoty, o ktoré prosí Cirkev v ďalších eucharistických modlitbách, tak ľahko by si sa ich nevzdával. Je jasné, že často jestvujú dušpastierske dôvody, ktoré odporúčajú druhú eucharistickú modlitbu, ale to nesmie byť pravidlom. Nič sa totiž viac neprotiví duchu Eucharistie, ako znižovanie stupňa náboženských a morálnych požiadaviek, ktoré sa prispôsobujú všeobecným možnostiam veriacich. Veriaci majú dorastať k požiadavkám, aby si s nimi poradili a nie opačne, a iba takýto postoj môže obohacovať.
Variabilita všetko nevyrieši!
V seminári nám pán profesor hovoril, že prišla za nim pani s otázkou ako to je s „oplátkami k svätému prijímaniu“. Bolo to ešte v čase keď kňazi začali obetovať svätú omšu na oltári k ľudu a zbadala, že hostie doniesli na oltár. Ona si myslela, že oplátky kňaz stvorí. Bola sklamaná, že Eucharistiu kňaz nestvorí, ale len premieňa. To by bolo, keby sa robil pri omši taký zázrak! Som presvedčený, že aj toto, by nám zovšednelo. Začalo by sa písať o „farárskej mágii“. Mnohí by hovorili: Ja tam nechodím a tiež žijem a ešte lepšie“. Taký je už človek. Nezovšednel nám napríklad zázrak života? Zoberte do ruky vajce a predstavte si, že z neho vyjde kurča. A položte si známu filozofickú otázku: Čo bolo skôr? Kura či vajce? Záleží od nášho vzťahu ku Kristovi a jeho prehlbovaniu.
Eucharistické modlitby, hoci sú akokoľvek ťažké, sú skvelým vzorom modlitby kresťana, ktorý sa má nechať týmito modlitbami formovať.
Usilujme sa objaviť ich bohatstvo aby sme prišli k tomu že modlitby Kánona sú ideálne zharmonizované s „Otčenášom“ (prosíme v nich o to čo je v tejto Pánovej modlitbe), a tak tvoria jednu z najlepších príručiek kresťanskej modlitby. Zapamätajme si, že o zdraví, o chorobách, o peniazoch, o topánkach, o cemente i o susedoch ľudia hovoria na každom stretnutí pri stole – na meninách, na krstinách, na svadbách i narodeninách. Úroveň rozhovorov ľudí počas ich hostín je často desivo nízka a bolo by veľkým omylom, keby ktosi chcel tejto úrovni prispôsobiť rozhovor pri Božom stole. Boha treba prosiť o to, čo je hodné Boha. „Obťažovať“ ho len dočasnými vecami, je dôkazom malej viery i myslenia.
Samozrejme týmto problémom žijeme, ale to Boh vidí a pri sv. omši sa máme učiť dôvere, že nám pomôže.
Nabudúce:
Kňaz koná v mene ľudu i Boha
Premenenie