Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pokračujeme v úvahách o sv. omši (14.) 

Minule:

Večeradlo zjavuje:

- pravdu o Boh

- pravdu o jeho láske

Večeradlo zjavuje pravdu o človeku:

- o jeho nevďaku

- o jeho zrade

- o jeho ľahostajnosti

 - o napätí

Dnes:

- Láska trojjediná

- zákon lásky

- zákon obety

HOSTINA LÁSKY 

Čo je Večeradlo.

Je mocným prameňom, z ktorého neustále vyráža Voda Života. Je to predovšetkým prameň lásky – tej najčistejšej, najkrajšej, najmocnejšej. Ktokoľvek vstupuje s vierou do Večeradla, ten sa ponára do tohto prameňa a zakusujúc lásku Boha objaví, že On je láska. Večeradlo je miesto najplnšieho zjavenia lásky Otca k Synovi a Syna k Otcovi, ako aj v deň Turíc, lásky Ducha Svätého.

Večeradlo je miesto zjavenia lásky Otca, Syna i Ducha Svätého voči človeku.

Zjavenie nepochopiteľnej lásky, ktorá zatvára človeku ústa mlčaním údivu a tajomstva. Boh umýva nohy. Komu? Človeku. Boh sa stáva priateľom. Koho? Človeka. Boh sa stáva chlebom, pokrmom. Pre koho? Pre človeka. Boh sa odhodláva na smrť. Za koho? Za človeka. A to všetko z lásky.

Odkaz pre naše srdce

Ježiš preto prišiel, aby nás učil láske a srdce človeka je zachránené, keď sa zachveje, keď začne biť jej rytmom. Ježišovi sa o to jedná neustále. Toto je cieľ Jeho krokov. Vlastne v opise Večeradla padajú tieto hlboké slová: „miloval svojich, až do konca ich miloval“. Tu, počas Poslednej Hostiny, najplnšie zjavuje svoju lásku k človeku.

Zjavuje lásku k nepriateľom

Láske k blížnemu učil Ježiš celý život, keď napomáhal – ako dobrý Samaritán – ľuďom, ktorí potrebovali pomoc. Teraz zjavuje lásku k nepriateľom, keď spokojne, tak, ako učil, hostí chlebom svojho nepriateľa, Judáša. Nevrhá na neho blesky pomsty, ale vystiera k nemu ruku plnú chleba. Robí to počas svätej Hostiny, aby dal svojim priateľom navždy príklad, ako má vyzerať ich láska k nepriateľom.

Zákon vzájomnej lásky

Tu tiež prvý raz zjavuje svojim priateľom zákon vzájomnej lásky. To je jeho zákon, nový zákon, zákon spoločného stola, zákon ľudí, ktorí sa zúčastňujú na sv. Omši. Keď priateľom umýva nohy, dáva im príklad, aby si aj oni navzájom umývali nohy. Až v kontexte tohto nového zákona lásky možno pochopiť slová: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo“. Vzájomná láska sa dáva ako pokrm priateľovi. Svätá Omša je hostina lásky.

Kto sa dostane do večeradla?

Iba ten, kto sa chce naučiť láske, komu veľmi záleží na tom, aby ju mal, po mnohých hľadaniach sa dostane do Večeradla. Vtedy objaví prameň, po ktorom tak veľmi túžilo jeho srdce. Vo Večeradle možno počuť hymnus lásky, aký spievajú srdcia v ňom zídené, pieseň, ktorú vyspieval sv. Pavol v trinástej kapitole prvého listu Korinťanom: „Keby som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými, a lásky by som nemal...“

Nezabúdajme – sv. omša je stretnutie v láske

Svätá Omša umožňuje ponoriť sa do prameňa najčistejšej Vody Života. Ona je prameňom lásky. Len málo ľudí dokáže z nej čerpať. Mnoho prítomných stojí okolo prameňa, ale nesiahajú do neho, necenia si ho, netúžia po jeho vode. Kedysi uvidia, akú mali šancu ale vtedy bude už neskoro.

Kto objaví sv. omšu?

Najrýchlejšie objavujú hodnotu svätej omše ľudia smädní a túžiaci po stretnutí a prežití opravdivej lásky. Ak je tento smäd v srdci človeka, smäd ktorý nie je v stave uspokojiť žiadna forma dočasnej lásky: ani manželstvo, ani materstvo či otcovstvo, dokonca ani priateľstvo, tak nachádza Večeradlo. Títo ľudia totiž, ako zdravé ryby, túžia po prameni a sú pripravení plávať dokonca proti prúdu, sú rozhodnutí pre najväčšie úsilie, len aby sa dostali k prameňu. Je jasnou vecou, že netreba rátať so zástupmi. Zo zástupov, ktoré obklopovali Ježiša, k prameňu sa dostala iba malá skupinka. 

Sv. omša je to Hostina v presne vybranej a uzatvorenej skupine, v skupine Kristových priateľov. Sv. omša bola ustanovená Ježišom výlučne pre jeho priateľov.

Ježiš zomiera predovšetkým za svojich priateľov. On chce, aby oni o tom vedeli, aby existenčne spojili jeho smrť so svojím životom. „Moje Telo vydané za vás“. Za vás! Ježiš nepovedal: za svet, za ľudí. On povedal Apoštolom: „Za vás“. Tiež im vysvetlil, že niet väčšej lásky nad tú, keď niekto položí život za priateľov.

Vieme, čo to znamená žiť s vedomím, že ktosi za mňa zomrel? Zaujímavo to prežíva ten kto ma darované srdce, obličku...

Toto je niečo viac! Naše pocity by mali byť: Ja som mal zomrieť a on zomrel za mňa. Ja som mal byť pribitý na kríž a on bol pribitý za mňa. Či vieš, čo znamená žiť s vedomím, že za mňa položil život génius, ktorý mohol urobiť tisíckrát viac dobra ako ja? Mohol vytvoriť veľdiela, zatiaľ, čo ja som nanič, a to, čo robím, často ma zahanbuje. A čo potom, ak mám žiť s vedomím, že za mňa zomrel Jednorodený Syn Boží.

My sa často vyhovárame. To bolo vtedy... Ja nie som až taký...

Nezažijeme veľa z tajomstva slávenia každodennej sv. Omše, ak nepočujeme slová konsekrácie, ktoré sú nám adresované, ak si neuvedomíme, že vlastne on za nás vylial svoju Krv. Aj za nás – On vedel o našich hriechoch! Svätá Omše ja hostina odsúdených na smrť, ktorí boli zachránení, pretože ktosi, koho spomínajú, dobrovoľne položil svoj život za nich. Ako dlho budeme túto pravdu umiestňovať do poetických zvratov, tak dlho naše spomínanie na Majstra z Nazaretu bude čisto formálne, nebude mať nič z existenčnej sily, ktorá formuje život. Treba dobre poznať toho, kto seba vydal za nás, vďaka ktorému žijeme. Treba objaviť, ako veľmi mu máme byť vďační. Vydal seba za nás. Potom urobil svoje Telo pokrmom pre nás, aby sme mohli mať Jeho život. „Kto prijíma moje Telo, aj keby zomrel, bude žiť“.

Často sa hovorí o veľkých dejinách spásy ľudstva, o ovocí Kríža, ktoré zasahuje celý svet. Čo je dôležité?

Súčasne zabúdame, že tieto slová, akokoľvek pravdivé, v mnohých prípadoch zostávajú vo sfére, ktorá nemá žiadny vplyv na život. Dôležité je to, či ja budem zachránený. Sme vykúpení, ale ešte nie spasení! A moja spása je závislá od toho, do akej miery chápem moje spojenie s Kristom, moje priateľstvo s ním, do akej miery počujem srdcom Jeho vyznanie: „Toto je moje Telo, vydané za teba“. Do akého stupňa si uvedomujem, že on – v mene priateľstva, ktorým ma obdarúva – zomiera za mňa na kríži a podáva mi svoje Telo za pokrm ako záruku nesmrteľnosti. Až existenčné prežitie týchto právd umožňuje vedomú účasť na Eucharistickej Hostine, na ktorej ľudia vďační Bohu, vďační za šancu večnosti, ktorú dostali, znovu prežívajú Jeho obetovanie sa pre ich dobro. A znovu sa nedotýkame ničoho iného, ako osobného stretnutia s Ježišom, prežitia priateľstva s ním.

Bez toho vstup do Večeradla a prítomnosť na sv. Omši je nedorozumením.

Zhrnutie:

Večeradlo zjavuje udivujúcu pravdu o Bohu, pravdu o jeho láske

Večeradlo je zákon o vzájomnej láske.

Nabudúce:

Posledná večera:

- Premenenie symbol darovania, poníženia, spoločenstva

- Zvelebovanie Boha

- Obeta Cirkvi

- Telo vydané za vás




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.