Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pokračujeme v úvahách o sv. omši (7.) 

Minule:

Potreba porozumieť zmyslu textu.

Premeditovať

Pristupovať k Božiemu slovu s pokorou.

Dnes:

Ježišov pamätník

Ježišova hostina – nie kar

Sprítomnenie dejín spásy

Čo je svätá omša?

Dnes si položíme základnú otázku. Dnes sa budeme rozprávať na jednu z najťažších tém: Čo je svätá omša? Ide o zložitú odpoveď na otázku, čo je sv. omša. Viem, že pozorní čitatelia si povedia: Veď to malo byť na začiatku. Potom by nebol problém s chodením do kostola, ostávať vonku... Možno. Domnievam sa, že sme už pokročili v terminológii, uvažovaní a teraz možno skôr prídeme na podstatu veci. Nie, neprídeme. Je jasné, že nemôžeme zabudnúť na naše zvolanie bezprostredne po premenení: „Hľa, tajomstvo viery“. Ono nám pomáha uvedomiť si, že ide o veľké tajomstvo a poukazuje na bohatstvo sv. omše, ktoré v plnosti žiaden rozum nedokáže pochopiť. Ide však o postrehnutie aspoň tých aspektov Eucharistie, ktoré môžeme porozumieť a pri sv. omši zbadať.

Je tu Ježišov rozkaz: „Toto robte na moju pamiatku“.

Koľkokrát stojím pred akýmsi monumentálnym dielom, poznačeným zubom času, toľkokrát pociťujem to úsilie tvorcov, aby vytvorili čosi, čo bude cez nasledujúce storočia pripomínať ich pobyt na zemi. V človeku je čosi, čo ho núti k prekonávaniu času, k zvečneniu svojej existencie v ľudských dejinách. O tom vlastne svedčia egyptské pyramídy, rímske Koloseum, katedrála Notre Dame v Paríži, zvon Žigmunda. O tom hovoria pomníky stavané našim pokolením. Zvečniť, upozorniť ľudí, vyryť udalosti do mramoru, do železa, odliať z nehrdzavejúceho materiálu, ako pamiatku pre budúce pokolenia. Míňajú sa storočia, pamiatky aj napriek veľkému úsiliu konzervátorov podliehajú procesu zničenia, dokonca rekonštrukcie tu veľa nepomáhajú, lebo všetky pomníky, hrobky, budovy sú „mŕtve“ a skôr, či neskôr sa musia rozpadnúť.

Na tomto základe nás jednoducho udivuje geniálne zvečnenie udalostí zo života Krista skoro spred dvetisíc rokov. Koľko ľudí sa asi kvôli nemu dnes po celom svete zišlo?

Ježiš chcel, aby ľudia na neho pamätali, ale nielen to. Chcel, aby s ním žili tí, ktorých stretol, i tí, ktorí v budúcnosti v neho uveria. Nebudoval, ako Herodes Cézareu Filipovu, ani pyramídu ako svoju hrobku. On ustanovil Hostinu spomienok a nariadil zúčastňovať sa na nej na svoju pamiatku. Aký div, je to jedna z nemnohých živých pamiatok, ktorá si nevyžaduje konzerváciu, ktorá je odovzdávaná cez dvetisíc rokov, jednoduchá a súčasne vznešená.

Hostina, ktorá pripomína najväčšie udalosti zo života Ježiša. A zároveň ho sprítomňuje! Nie je to kar!

Ľudia zhromaždení pri stole, ktorí požívajú premenený Chlieb a Víno, spomínajú si a každý raz prežívajú nielen to, čo sa stalo na Golgote, ale súčasne i to, čím udivilo obyvateľov Jeruzalema Veľkonočné ráno, deň Nanebovstúpenia či zoslania Ducha Svätého. Spomínajú na všetky udalosti zo života svojho Majstra, počnúc od Betlehema, až po ním predpovedaný druhý príchod s mocou sudcu.

Je to len pamiatka, ako je to napríklad v niektorých denomináciách?

Svätá omša chápaná ako Hostina – Pamiatka, je nielen obyčajnou spomienkou na to, čo sa stalo pred stáročiami. Ježiš božským spôsobom urobil z tejto Hostiny nástroj autentickej účasti na spásnych udalostiach, ktoré sa vtedy udiali. Keď ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, vyňal spod zákona času Večeradlo a umožnil všetkým ľuďom dobrej vôle stretnutie s nim, bez ohľadu na to, kedy a kde žijú. Stačí, že sa postavia spolu s jeho kňazom k stolu a zrekonštruujú túto Paschálnu (pri tom výraze sa pristavíme neskôr) Hostinu z Večeradla.

Čo v nej znova prežívame?

Svätá omša je sviatostným umožnením účasti na spásnych udalostiach. Vďaka nej môžeme zasadnúť pri stole vo Večeradle v doslovnom zmysle, môžeme prežívať Golgotu, Zmŕtvychvstanie, Nanebovstúpenie. Vôbec nie sme chudobnejší od Apoštolov. Máme tú istú šancu mať účasť spolu s nimi na živote Spasiteľa. To nie je iba pamiatka, to je predovšetkým živá skutočnosť, ktorá nás pozýva k účasti.

Človeku nie je ľahké pochopiť veľkosť tohto tajomstva.

Ono si vyžaduje vieru, a to silnú vieru, ale vyžaduje si predovšetkým blízke stretnutie s Ježišom. Pamiatka je totiž iba pre toho cenná, kto miluje spomínanú osobu.

Predstavte si človeka, ktorý si robil poriadok v dome, ktorý si kúpil. V záhrade na hromade pálil haraburdie – a tu sa objavila sestra bývalej majiteľky domu. Začala odkladať bokom, zachraňovať z ohňa, rad vecí, ktoré už nemali žiadny význam. Pre ňu to však boli predmety, ktoré mali svoje dejiny; boli to pamiatky, ktoré pripomínali osobu, udalosti a zážitky siahajúce možno ešte do detských rokov. Nový majiteľ domu tie pamiatky „nenačítal“. Láska k zomrelej osobe dávala tomu, čo po nej zostalo, hodnotu.

Uvedomujeme si, akú veľkú úlohu v objavovaní hodnoty pamiatok má znalosť a zamilovanie si osoby, ktorá tieto pamiatky zanechala. Ak pri oltári uvidíš ľudí, ktorí hlboko prežívajú tajomstvo sv. omše, tak si povedz, že poznajú Ježiša. Oni vedia, že v tejto Hostine je obsiahnutý moment autentického stretnutia s ním. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, sv. omša nie je ani spomienkou. Oni nemajú na koho spomínať.

Ako dosiahnuť toto poznanie Ježiša?

Sú známe slová sv. Hieronyma: Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.

Je to jasná vec. Ježiš nikdy neslávil svätú Hostinu pre zástup ľudí. Za týmto účelom zhromaždil malú skupinku ľudí, ktorí ho poznali a milovali. Vo Večeradle boli sami priatelia Ježiša, lebo iba priateľ môže poznať hodnotu pamiatky po priateľovi. Sv. omša bola ustanovená pre priateľov Ježiša.

Ako ju prežívali prví kresťania?

V duchu „disciplína arcana“. Nikomu nezasvätenému o sv. omši nerozprávali. Ako sme už hovorili bola iba pre tých, ktorí šli na sv. prijímanie. Ani katechumeni nemohli na nej ostať.

Ako je to teraz?

Deväťdesiat percent dušpastierskych starostí s privádzaním ľudí k oltáru vyplýva z toho, že zástupy, ktoré sa dnes zhromažďujú v kostole a nechápu, že Kristus je pre nich priateľom. Správajú sa teda ako tí cudzí ľudia, ktorí robia poriadky v cudzom dome, ochotní hodiť do ohňa všetko, čo malo pre domácich veľkú hodnotu. Hlavné úsilie treba nasmerovať k tomu, aby bol Kristus pre ľudí známy, aby im bol blízky, aby bol ich priateľom. Až keď objavia hodnotu tohto priateľstva, budú môcť doceniť váhu predivnej pamiatky, akú nám zanechal, tej Hostiny spomienok, v ktorej je on sám prítomný.

Zhrnutie: 

Sv. omša je tajomstvo

Hostina

Sprítomnenie našej záchrany

Ježiš – priateľ

Omša – stretnutie Ježišových priateľov 

Nabudúce:

Omša – hostina

Stôl

Ako na hostinu

Akí na hostine 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.