Minule:
Askéza upozorňuje o nebezpečenstve znevažovania najbližších.
Čím viac niekoho poznáme, tým viac to môže viesť k zovšedneniu a znižovaniu jeho hodnôt.
Máme sa teším sa z úspechu priateľa, blízkych a vážiť si najbližších.
V psychológii sa stretávame s javom, že ak niekto blízky dosiahne úspech vyvolá to pocit ohrozenia vlastného sebavedomia. Vedie to k postoju: Veď aj ja niečo znamenám. Ak snažím vyrovnať sa mu, môže to byť motivujúce.
Patologický postoj:
Ak sa niekto nedokáže vysporiadať s úspechom iných, začneme znižovať jeho úspech. Často sa to týka aj súrodencov. Aj v rodinách sa stáva, ak niekto začne byť úspešný a ak v rodine chýba zrelá láska, ostatní túto radosť nezdieľajú. Nepovzbudzujú ho, nedržia mu palce ani nepovedia: „Skvelé, dokázal si to; úprimne sa z toho tešíme.“
Predstieraná radosť:
Niekedy síce povedia: „Tešíme sa s tebou,“ no neskôr sa im do mysle vkradne myšlienka: „No, dokázal to, lebo mal šťastie, rodičia ho vždy uprednostňovali a podobne.“ Žiaľ, v srdci zapustí korene žiarlivosť a závisť – niekedy dokonca túžba vidieť dotyčného zlyhať. Prejaví sa to najmä vtedy, keď úspešný zakopne. V takýchto chvíľach môžu jeho blízky ukázať temnú stránku svojej povahy.
Pýcha dostane formu závisti
My Slováci máme jednu zlú vlastnosť. Možno je to aj u iných národoch. Neradi podporujeme svojich blízkych. Mám teraz na mysli, že keď si máme niečo kúpiť, radšej si to kúpime inde, ako by sme dali „zarobiť“ susedovi. Poznám prípady, že v našom mestečku zatvorili obchody, lebo tunajší radšej išli nakupovať inde. Dokonca prišli a povedali: „Už mi to nemusíš rezervovať, bola som v Žiline, tam som si to kúpila.“ „Pekné“, však?!
Keď nezávidím, ale doprajem:
Jeden môj kolega bol v Kanade. Kamarát ho zobral na prechádzku mestom. Hovorí: Poď predstavím Ti známeho, ktorý mal obchod. Predstavil hosťa zo Slovenska, a urobil tam nákup. Poznamenal: Musím ho podporiť. Rovnako natankoval u známych.