Minule:
Spoločenská pýcha (nacionalizmov) je stále hrozivejšia a rozbujnela sa, lebo ľudstvo odmietlo kresťanstvo.
Osvietenstvo, Francúzska revolúcia, Priemyselná revolúcia odmietli princípy kresťanstva.
V dnešnej dobe občania volia svojich zástupcov bez toho, aby si všímali ich morálku.
Preto máme lídrov, ktorí sú bez morálky, vedú vojny, presadzujú potraty, eutanáziu, schvaľujú čudné zväzky...
Spoločnosť a jednotlivec
Žijeme v spoločnosti a preto má Spoločenská pýcha dosah na každého. Príslušnosť k národu sa ináč prejavuje u Rusa, ináč u Američana a ináč u Maďara a Slováka.
Historická pamäť vplýva na členov národa.
Maďari a Slováci
Maďari mali svojich kráľov, roky boli dôležitými hráčmi v politickom zápase v Európe. Ich sebavedomie a sklon k nacionalizmu je veľké. Ich vzťah k Slovensku vyjadruje pojem Felvidek (Horná zem). Mnohí politici sa dušujú, že to nie je hanlivé pomenovanie (až na to, že niektorí maďarskí politici si privlastňujú Felvidek).
A čo Dolná zem. Vraj mi tak voláme Maďarsko. Toto pomenovanie Maďarska sa vôbec nepoužíva a ak, nie v privlastňovacom zmysle.
Čo majú Slováci?
My sme nemali kráľov. Máme za hrdinu zbojníka. Preto máme „dušu zbojnícku“ a asi viac „dušu poddaného“, ktorý dáva bič vicišpánovi a pokorne mu nadstavuje chrbát, ako je to pekne zobrazené vo filme Pacho, hybský zbojník.
Vidíme to v servilnom postoji k veľkým národom – aktuálne k Rusku, Číne.
Preto si Slováci musia viac chrániť svoju ľudskú dôstojnosť.
Pýcha a jej opak:
Servilnosť a poníženosť nie sú čnosti, ani opakom pýchy.
Sv. Terezka: „Kvet na lúke nemôže povedať, že je škaredý, lebo by urazil Stvoriteľa.“
Opakom pýchy je pokora a „pokora je pravda“ (Sv. Terézia Avilská). Pravda o svojej dôstojnosti, o svojich daroch (pre ktoré nie som pyšný), ktoré dávam v prospech iných. Sv. Pavol: "Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?" (1Kor 4:7)