Minule:
Obžerstvo rodí ďalšie sebadeštruktívne žiadostí.
Obžerstvo potláča duchovné, emocionálne, mentálne, psychické i fyzické sily.
Kto prepadne obžerstvu, upadá do otroctva.
Treba požívať to, čo telo potrebuje pre svoj nerušený chod a čo pomáha udržať bdelú a jasnú myseľ.
Obžerstvo neumožňuje kontempláciu.
Pradávny učiteľ askézy Kasián hovorí, že potrebujeme očistiť náš život od obžerstva, pretože okráda myseľ o schopnosť čistej a jasnej kontemplácie.
Medzi mnohé rozličné spôsoby modlitby v kresťanskej tradícii patria aj rozjímanie (meditácia) a kontemplácia. Môže sa zdať, že tieto dva termíny označujú tú istú vec, ale keď sa na to pozrieme bližšie, uvidíme, že odhaľujú iné prístupy v modlitbe k Bohu.
Rozjímanie
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) definuje rozjímanie ako „nábožné uvažovanie, ktoré uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Jeho cieľom je osvojiť si vierou predmet, o ktorom sa uvažuje, a porovnávať ho s realitou vlastného života.“ (KKC 2723)
Čo je kontemplácia?
Kontemplácia je sústredené premýšľanie, rozjímanie, uvažovanie, ponorenie sa do seba. Pri kontemplácii ide o nenásilné združovanie mentálnych a vizuálnych podnetov a ich udržiavanie v ucelených zväzkoch. Pri kontemplácii subjekt pozoruje objekt a toto pozorovanie ho celkom pohlcuje. Vyzerá to zložito – iba na prvý pohľad!
Jednoduchosť kontemplácie
Svätý farár arský, Ján Vianney, sledoval sedliaka, ktorý často zastavil povoz a šiel do kostola a tam sústredene kľačal pred svätostánkom. Na otázku prečo tam chodí odpovedal: „Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa. (porov KKC 2715).
Môžeme sa len domnievať, že tento sedliak žasol nad tým, že Pán vesmíru, ten ktorý rozhoduje o jeho úrode, riadi počasie, je v Eucharistii. To ho naplňovalo a dodávalo mu energiu.
Kasián by asi dodal: Mohol by takto uvažovať (kontemplovať) človek zotročený obžerstvom? Neponáhľal by sa do krčmy, alebo na dobrý obed?
Nabudúce: Obžerstvo je falošným útočiskom, kde hľadáme vnútorné naplnenie v prízemnej telesnosti, nie vo vyšších veciach.