Minule:
Usadeniu hnevu v človekovi pomáha providencia
Providencia (prozreteľnosť Boha) nie je fatalizmus, ani karma
Hnev a pomsta spôsobujú psychosomatické choroby
Keď sa duša trápi, telo trpí.
Keď aj sebaláska pomáha
Kto sa má správne rád, chráni sa usadeniu hnevu v srdci. Veď nikto si nechce hnevom privodiť psychosomatické choroby. Aj to by mohla byť motivácia. Zabúdame tiež, že keď vzplanieme hnevom tak strácame svoju autoritu, vážnosť. Ak sa stále hnevá napr. učiteľ, matka, otec; deti si po čase zvyknú a začnú sa potajme škodoradostne smiať, že ich „vytočili“.
Nerezignovať!
Žiak Platónskej akadémie Plutarch (46 – 119 po Kr.): „Poznal som, že hnev nie je nevyliečiteľný, ak ho však chcem liečiť“. Nemôžem preto hovoriť: „Už mám takú povahu“. Naopak, musím s tou svojou nešťastnou povahou skoncovať. Veď výbuchy citov sú proti zdravému rozumu. Človek neadekvátne reaguje. „Hnev neposlúcha rozum. (sv. Tomáš Akvinský)
Praktický návod na prevenciu:
V rámci terapie sa prchkých ľudí pýtam na rannú modlitbu. Zvyčajne sa nemodlia. Preto im odporúčam, aby po precitnutí poďakovali Stvoriteľovi za dar nového života.
Potom by sa mali prežehnať a v mene Božom začať nový deň. Povedať: „Na toto sa teším... Daj aby mi to dobre dopadlo. Tohto sa obávam, pomôž mi to zvládnuť.“
Ak sa niečo počas dňa podarí, treba poďakovať: „Nebeský Otec, ďakujem“. Veď aj nám dobre padne keď nám poďakujú, uznajú nás. Ak prichádza niečo ťažké, treba si povedať: „Nebeský Otec, ty si so mnou, už som ti to ráno dal, pomôž mi to zvládnuť...“ Tak si zvykneme na Božiu providenciu (viď minulú úvahu) a budeme ľuďmi pokoja.
Nabudúce: Typy hnevu