Minule:
Zdrojom pokušení nie sú len naše fyziologické potreby
Zdrojom pokušení je „naše ja“ – kompletný človek; celé naše vnútro
Pokušenia sveta (prostredia)
Ako útočí pokušenie?
Pokušenie nie je len skúška našej vernosti Bohu, keď nás niečo, alebo niekto zvádza proti nemu. Je to skúška nás samých. Či ostaneme verní poslaniu, sebe samým! Nahovára nás, aby sme neposlúchali varovný hlas.
Čo nás varuje pred upadnutím v pokušení?
Pred nebezpečenstvom hriechu nás v hĺbke duše vystrihá svedomie, niekedy upozornenie iného, hodnotná kniha alebo udalosť a samozrejme Božie slovo. Je to vždy jeho volanie preč od zlého a návrat k dobru.
Rovnako nás okolie (svet) zvádza k zlému
A je veľa toho. A nebýva to vždy označené tabuľkou „pozor, pokušenie!" Aj rajské pokušenie je v Písme uvedené konštatovaním, že symbol zla – had, je najľstivejšie zviera. Pre pokušenie je typické práve klamstvo, podvod. Čo navonok vyzerá škodlivo, hriešne, nie je až tak veľmi nebezpečné. Najnebezpečnejšie sú tie pokušenia, ktoré vyzerajú pekné, rozumné, prospešné. Je potrebné odhaliť ich a nazvať pravým menom.
Je náročné odhaliť podstatu pokušení?
Je. Par biblických príkladov: Keď Ježiš označil Petra za pokušiteľa, zdôvodnil to tým, že Peter nemá Božie zmýšľanie (Mt 16, 22-23). A Peter predsa Ježiša miloval. Lenže príliš ľudsky. Keď chceli Ježiša odviesť príbuzní ako pomäteného (Mk 3, 21) a keď ho chceli nadšenci vyhlásiť za kráľa (Jn 6,15), tiež to bolo z príliš ľudského zmýšľania. Takýmto pokušeniam sme denne vystavení. A bývajú veľmi zákerné.
Sú teda pokušenia i od najbližších?
Samozrejme. Mnoho pokušení pochádza od ľudí z nášho bližšieho i ďalšieho okolia, ktorí nám chcú často dobre. Pochádzajú z najrozmanitejších situácii v ktorých sa pohybujeme. Z názorov a zmýšľania, ktoré sa nám vnucujú najrôznejšími cestami.
Dajú sa kategórie pokušení definovať?
Deliaca čiara medzi všetkými troma kategóriami o ktorých sme uvažovali (telo, zlý duch, svet) je iba teoretická. V skutočnosti sa pokušenia vzájomne prelínajú. Vnútorná dispozícia spôsobí, že si človek vyberie práve takú spoločnosť, v ktorej nájde podporu pre svoj postoj. A zas určitá spoločnosť môže vyvolať v niekom sklon, o ktorom možno ani nevedel. Akú úlohu pritom zohráva diabolská réžia, to vôbec nevieme odhadnúť.
Je to teda réžia zlého ducha?
To nie je podstatné. My sa na pokušenie pozerajme z hľadiska Božej réžie s presvedčením, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobre“ (Rim 8,28). Teilhard de Chardin má vo svojom „Božskom prostredí“ priliehavé prirovnanie. Výčnelky na skalách slúžia pri výstupe nahor ako opora. Kto však padá, poraní sa o ne. Po svahu môžeme vystupovať alebo zostupovať. Vietor, ktorý nás tlačí dozadu, môže nám pomáhať i na ceste dopredu. Tak nejako je to s pokušeniami. Sú nám dané, aby sme sa ich prekonávaním dostávali stále vyššie, dopredu. Tak nejako je to s pokušeniami. Sú nám dané, aby sme sa ich prekonávaním dostávali stále vyššie. Sú nevyhnutnou cestou k svätosti, k „láske k Bohu, po potlačenie seba“ – Čo je známa alfa a omega asketiky.
Nabudúce:
Pokušenie z vlastného vnútra - Povahové typy