Minule
Človek rieši problém zla dualizmom.
Dualizmus poznáme kozmický, antropologický a morálny.
Morálny dualizmus vedie človeka k dekadencii.
Ako je to s dualizmom?
Keď sme si minule urobili exkurziu do predkresťanských čias a hľadali odpoveď na problém zla, videli sme, že problém riešili názormi, ktoré sa dajú zhrnúť do filozofického smeru – dualizmus.
Nie sú to vôbec zabudnuté názory. V mnohom pretrvávajú v mysliach dnešného človeka a dokonca i kresťana. Preto nás bude zaujímať ich podhubie.
Najskôr si zoberieme na mušku kozmický dualizmus. Jeho prítomnosť dokumentujú východné náboženstvá, ktoré sa zrkadlia v rozprávkach. Sú v našom, takpovediac, podvedomí. Sú v nich čarodejnici a sily zla.
Kozmický dualizmus a kresťanstvo
Čo hovorí Biblia?
Čo Boh stvoril je dobré. V úvode Biblie, v knihe Genezis, sa ako refrén opakuje: „A Boh videl, že je to dobré“. Na počiatku nebolo stvorené zlo. Časť duchovného stvorenia – anjelov sa zvrhla a stali sa odporcom Boha. Nie sú však ani stvoriteľmi, ani tvorcami zla. Zlo je iba nedostatok dobra – ako tma je nedostatok svetla.
Pohľad filozofie?
Aj z pohľadu filozofie - rozumu je tento názor neprijateľný. Boh je absolútna bytosť ku ktorej patria všetky atribúty naj... Nemôžu byť dvaja absolútni!
Prečo aj u kresťanov pretrvávajú tieto mylné názory?
V tejto oblasti kozmického dualizmu to môže byť preceňovanie možností a sily padlých anjelov - zlých duchov. Ako vieme, uškodia natoľko, nakoľko sa k ním priblížime. Cirkevní otcovia majú na to trefné prirovnanie; Zlý duch je ako pes na reťazi. Uškodí tomu, kto sa k nemu priblíži.
Ako je to s antropologickým a morálnym dualizmom?
Ten pretrváva vo veľkom. Ak sa človek nevyhovára na zlého ducha, tak potom na svoje telo. Veľakrát počúvame: „Ja jednoducho nemôžem odolať žiadostiam tela. Telo si žiada svoje...“ Zbehlejší v Písme sa odvolávajú na slová sv. Pavla apoštola z listu Rimanom (7. hlava): Ani nechápem čo robím, lebo nerobím to čo chcem, ale robím to čo nenávidím.. Vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Pritom už v citovanej knihe Genezis po stvorení človeka sa píše: A Boh videl, že je to veľmi dobré!
Čo sa stalo?
Človek je následkom dedičného hriechu rozorvaný, dá sa nahovoriť na zlo. Preto už Ovidius konštatuje: Vidím čo je dobré, aj to schvaľujem, ale robím predsa to čo je horšie.
Východisko?
Apoštol Pavol síce popisuje v akom úbohom položení je človek, ale nachádza východisko. Záchrana prišla v osobe Ježiša Krista s ktorým môžeme zvládnuť život – a to sme už pri askéze, potrebe premáhania sa.
Nabudúce
Kde sa zobralo zlo?